Panský kaštieľ v Cerovej dal postaviť roku 1700 István Korlatkoy.
V prvej polovice 19 st. ho odkúpil Štefan Motešický a v roku 1846 zase gróf Alfréd von Windischgratz aj s priľahlým parkom. Od tejto doby bol kaštieľ málo obývaný. Majiteľ sem chodieval iba v časoch odstrelu vysokej zveriny. V čase pobytu grófa v kaštieli mali občania prechod cez park zakázaný a nikto sa nesmel v blízkosti kaštieľa zdržiavať.
Samotná budova je jednoposchodová, stavaná v kríženom slohu s prvkami renesancie. Na spodnej strane nádvoria je vysoký múr. Ostatné tri strany obdĺžnika boli obstavené bytmi pre služobníctvo, kuchyňou, šopami a maštaľami. Vo vlastnej budove na poschodí bola postavená sieň na zábavy pánov. V prednej časti prízemia bola malá kaplnka, v ktorej miestny duchovný počas pobytu grófa slúžieval omšu. Okolo kaštieľa je park s umelým jazierkom. Pod týmto jazierkom sa nachádzalo záhradníctvo zamerané na pestovanie zeleniny, kvetín a ovocných stromov. V samotnom parku prevládali rôzne okrasné kríky ako jasmín, stromcha vonná a iné. Zo stromov to boli červený smrek , buk červený, jedľa, breza, gaštan jedlý, lipa, a ovocné stromy.
Po smrti gróga Windischgratza disponovali s majetkom jeho právny zástupcovia Dr. Róth a Dr. Holló. V roku 1935 títo dvaja behom jedného dňa a jednej noci pobrali na nákladné autá všetky cenné predmety , hlavne obrazy, gobelíny, umelé predmety, koberce, príbory a údajne to všetko odviezli do Maďarska. Zariadenie ktoré užívalo služobníctvo bolo rozpredané vo verejnej dražbe cerovským občanom. Potomkovia rodiny Windischgratzov si žiadali len tri veci: písací stôl, stojan na fajky a sane. Boli to hodnotné rezbárske práce, ktoré boli odoslané do Mníchova. Potom bol kaštieľ prázdny, no nie nadlho. Kúpil ho bratislavský advokát Dr. Štefan Ravasz, ktorý ho vlastnil až do znárodnenia v roku 1948.
V roku 1948 boli budovy kaštieľa poverené poľnohospodárstvu. Tu sa v ňom zriadilo učilište pre výučbu poľnohospodárskych odborníkov. V roku 1966 bol v budove zriadený detský domov, kde bolo v opatere 38 chlapcov. Kláštor slúžil ako detský domov do roku 1967. V tomto roku bol kláštor poškodený zemetrasením. Od roku 1969 kaštieľ slúži ako Charitný domov .
Podľa slov starých ľudí ako aj názvu jednej parcely „Pod starým kaštieľom“ existoval kedysi v obci aj starý kaštieľ, vedľa dnešného cerovského cintorína. O tom či to kaštieľ naozej bol alebo nie sa nezachovali žiadne písomnosti. Zostala tu z neho iba doposiaľ zachovaná pivnica. Toto miesto je cerovanom dobre známe pod názvom „Židák“ podľa náhrobkov židov z 2. sv. vojny.
Charitný domov sestier Svätého kríža
Počiatky Charitného domu na Cerovej siahajú do roku 1969. V roku 1968 sa mohli sestry z Čiech a Moravy vrátiť opäť na Slovensko. Ministerstvo kultúry v tom čase ponúklo sestrám cez ÚSKCH takmer zruinovaný, vtedy 260-ročný kaštieľ na Cerovej. Spoločnou prácou a finančným prispením Charity, Ministerstva kultúry a Kongregácie milosrdných sestier Svätého kríža sa objekt opravoval, rozširoval a nadstavoval celých 10 rokov, a tak miesto plánovanej kapacity 60 lôžok, dosiahol sa stav 170 lôžok.
Sestry zo všetkých ústavov tu trávili svoje dovolenky na stavbe. Práca bola ťažká. Obíjali maltu až po murivo, zoškrabovali farbu z okien, vyvážali smeti. Do tohto prostredia tu bol určený začiatok noviciátu 1971-1973. Noviciát bol organizovaný za podobných podmienok ako v Slovenskej Ľupči. Novicky boli v pracovnom pomere aj so svojou novicmajsterkou. Noviciátnu látku mohli preberať len po pracovnom čase popoludní alebo večer.
V noci z 13. na 14. septembra 1973 zložilo v Cerovej 14 sestier prvú svätú profesiu. V októbri 1973 prišlo nariadenie z Ministerstva kultúry, že všetky sestry, ktoré nastúpili po roku 1968, musia odísť z CHD do civilného zamestnania. Sestry, ktoré pracovali v USS (Holíč, Krškany), mohli tam zostať pracovať, ale v civili. Z CHD však museli odísť. Tak sa začali utvárať tajné malé spoločenstvá sestier pracujúcich v civili (Bratislava, Košice, Prešov, Trnava, Dolný Kubín, Ružomberok, Medvedzie, Liptovský Mikuláš, Senica, Skalica). Tieto sa na určenom miete a čase stretávali.
Sestry v Charitnom domove
V dňoch 23.-29. augusta 1977 generálna predstavená M. Edelfrieda Haag a generálna radkyňa Sr. Katarína Stein konali generálnu vizitáciu slovenskej provincie, pri ktorej určili Charitný dom v Cerovej za provinciálny dom primeraný vtedajším podmienkam. Za novú provinciálnu predstavenú bola menovaná Sr. Augustínia Lapková.
Stavebné práce Charitného domu v Cerovej boli ukončené. Posledná bola úprava bývalého kaštieľskeho kostolíka, ktorý bol aj pôvodne zasvätený Svätému krížu. Sem bol dovezený veľký drevený kríž, ktorý bol pôvodne pripravený do novopostaveného kostola v Podunajských Biskupiciach. Kostolík posvätil 14. septembra 1981 otec biskup Dr. Július Gábriš. Tejto slávnosti sa zúčastnil aj posledný majiteľ kaštieľa JUDr. Ravas. Postupne sa dom zapĺňal, hlavne chorými a vekom pokročilým sestrami, takže v roku 1980 bolo na Cerovej 160 sestier a najväčší počet bol v rokoch 1982-1990, kedy tam bolo do 180 sestier.
Dnes je na Cerovej momentálne 64 sestier a 3 postulantky.
zdroj: obeccerova.sk / fotky: obeccerova.sk
