100. výročie začiatku výroby umelého hodvábu v Senici sme si pripomenuli krstom knihy „Lesk a mat hodvábu v Senici“ vo štvrtok 24. októbra 2019 v Dome kultúry Senica za účasti približne 400 stoviek ľudí.
Autori obsiahlej publikácie s 369 stranami Ján Peter a Ján Hromek na ktorých je 750 fotografií, si dali za cieľ v ôsmich časových intervaloch zaznamenať všetky podstatné fakty o Slovenskom hodvábe, ktorý vyrástol z pôvodného liehovaru a bol neoddeliteľnou súčasťou mesta a ich obyvateľov. V časoch najväčšieho rozmachu fabriky, v nej pracovalo viac ako 3000 ľudí zo Senice i okolia.
Kniha na ktorej pracovali autori 3 roky, je venovaná všetkých pracovníkom od robotníkov až po riaditeľov, ktorí tam pracovali v rokoch 1919 až 2005. Je poctou všetkým, ktorých zásluhou bol Slovenský hodváb výrazná značka známa ďaleko za hranicami krajiny.
S rozvojom podniku sa rozvíjalo i mesto Senica. Boli to napr. Kunovská priehrada, letisko, krytá plaváreň, športová hala, materské školy, amfiteáter či byty. Historická budova liehovaru i ostatné výrobné haly spolu aj s dvomi fabrickými komínmi boli napokon zrovnané so zemou.
„V časoch najväčšieho rozmachu pracovalo v Slovenskom hodvábe takmer 3500 zamestnancov. Predovšetkým tejto fabrike môže Senica ďakovať, že sa z provinčného mesta s približne 5000 obyvateľmi stalo mesto s viac ako 20.000 obyvateľmi,“ uviedol pre médiá spoluautor knihy Ján Hromek.
„Všetko sa začalo, keď v záujme vytvoriť nové pracovné miesta potrebovali využiť priestor starých liehovarov. Ponúknutú šancu využila Žilinská celulózka a vytvorila účastinnú spoločnosť Továreň na umelé vlákna, ktorá fungovala až do roku 2005, keď výrobu definitívne zrušili. Podnik mal zamestnaných až desať náborových pracovníkov, ktorí po celom Slovensku zháňali zamestnancov. „Slovenský hodváb bola výrazná značka, známa ďaleko za hranicami krajiny. Aby pritiahli nové pracovné sily, každá dvojica, ktorá sa rozhodla ísť pracovať do Senice z hociktorého kúta Slovenska, dostala v meste byt. Okrem bytov v Senici vďaka podniku pribudli aj ďalšie stavby ako škôlky, plaváreň, športová hala, amfiteáter, letisko, ale aj priehrada v Kunove,“ doplnil pre médiá spoluautor knihy Ján Peter.
