Zabehnúť jeden maratón za kariéru, je nedostižným cieľom pre väčšinu z nás. Ale dať ich 7 za 7 dní, to už sa rovná pre väčšinu z nás sebatrýzneniu. Nie však pre každého.
Jedným z tých, čo sa postavil na štart Moravského ultramaratónu, čo sú bežecké etapové preteky rozdelené na sedem maratónov v siedmich po sebe nasledujúcich dňoch, bol aj Jaroslav Pobuda z Mokrého Hája. „Behu som sa venoval počas skončenia futbalovej sezóny teda od novembra do marca. V roku 2019 sme sa s kamarátom Ľubošom Oravcom dohodli, že sa pokúsime zabehnúť maratón v Bratislave. Po tvrdej príprave sa nám to podarilo v čase, s ktorým som bol spokojný a pre mňa to bol zlom začať skúšať viac,“ prezradil začiatky vytrvalostnej kariéry pôvodne futbalista z „Mokroša“.
V auguste 2019 úspešne absolvoval 52 kilometrový Spartan Race Ultra v Poľsku. „Tam som sa definitívne rozhodol, že beh po horách je pre mňa ďaleko lákavejší ako “nudný” beh po asfalte,“ prezradil Pobuda. Ako doplnil, v tomto roku nabehal už viac ako 2800 kilometrov. „Tréningovo som si zabehol z domu v Mokrom Háji na Veľkú Javorinu, na zámok Smolenice a v pláne mám ešte zabehnúť si na Bradlo k Mohyle Milana Rastislava Štefánika,“ doplnil 32-ročný bežec.
Moravský ultramaratón je poriadny záber na fyzickú záťaž. Každá etapa má dĺžku maratónu a beží sa vo veľmi členitom teréne. Profil trasy zahŕňa v priemere 1000 metrov stúpania a tým je náročnejší než iné podobné závody. „Pred pár rokmi som si nevedel predstaviť zabehnúť ani jeden cestný maratón, považoval som to za niečo nadľudské a teraz behám stovky kilometrov po horách, „kochám“ sa prírodou a užívam si to,“ s úsmevom doplnil Mokrohájčan.
„Môj skromný cieľ bol odbehnúť 7 maratónov do 35 hodín, čo sa mi podarilo výrazne skrátiť (301 kilometrov zabehol za 30 hodín 48 minút 44 sekúnd, pozn. redakcie). Popravde som vôbec nevedel, čo mám očakávať, keď sa každé ráno zobudím a znovu sa postavím na štart. Ako bude moje telo reagovať, ako si poradí s únavou, ako bude regenerovať, či nepríde nejaké zranenie, či to hlava bude zvládať. No našťastie všetko bolo ako malo byť a každý deň sa mi bežalo lepšie a rýchlejšie. Vystriedali sa extrémy počasia, kedy sme jeden deň bežali v 32 stupňoch a na druhý deň v daždi a pri vetre v 15 stupňoch,“ priblížil očakávania a priebeh pretekov Jaro.
Zvýrazňuje aj špeciálnu atmosféru Moravského ultramaratónu. „Jazdím na dlhé preteky, stretávam sa pred nimi s kamarátmi, na konci aj posedíme, ale tým to končí. Tu vás partia ľudí zoberie do náručia a sedem dní sa o vás stará. S ostatnými bežcami spíte v škole v Lomnici na nafukovačkách, raňajkujete, obedujete, sedíte večer v krčme, jazdíte na štart a stretávate sa na trati a v cieli. Behom prvých dní získavate rešpekt k trati aj k ostatným a zažívate niečo, čo sa vám navždy zapíše do duše,“ prezradil o podmienkach mimo trate.
Aké ďalšie méty si dáva bežec, ktorý zvládne takúto náročnú súťaž? „Po zabehnutí siedmich maratónov za sedem dní, sa mi ďalšie bežecké ciele hľadajú ťažšie. Mojim tajným snom je kvalifikovať sa na Ultra trail du Mont Blanc. Ide o 170 kilometrový beh s prevýšením 10.000 metrov. Je to niečo ako olympiáda pre ultrabežcov. No príprava na niečo takéto zaberá veľmi veľa času a uvidím ako sa mi bude behať v budúcnosti. V tomto roku sa zúčastním ešte na Spartan Race Ultra v Českej republike na Ještede a v septembri by som rad vyskúšal 114 kilometrovú Lazovu stovku. Samozrejmosťou sú menšie lokálne preteky,“ prezradil svoje ciele a plány do budúcnosti Jaro, ktorému držíme v dobývaní týchto mét palce a pevné zdravie.
