Obec sa nachádza v juhovýchodnej časti Záhorskej nížiny, pri úpätí Malých Karpát, 18 km juhovýchodne od Malaciek, 30 km od Bratislavy, vo výške 229 m nad morom. Je to potočná radová dedina. Územie bolo osídlené už v praveku, čo dokazuje nález kostrového hrobu z konca eneolitu.
Historické pramene neuvádzajú presne, v ktorom období Jablonové vzniklo. Podľa niektorých písomných prameňov je predpoklad, že Jablonové je jedným z mála sídlisk, ktoré pretrvali zánik Veľkomoravskej ríše. Prvá písomná zmienka o obci je datovaná v roku 1206. Názov Jablonové sa po prvýkrát spomína v roku 1206 ako Jablam Terra, v roku 1231 Hablan villa. Takéto názvy boli typické najmä pre horské prechody a cesty smerujúce k hraniciam. Jabloňové stromy plnili v 11.-12. storočí v Uhorsku obrannú funkciu. Robili sa z nich zátarasy na zabránenie postupu nepriateľa, pretože divé jablone majú tvrdé drevo a pichľavé konáre. Takýmto spôsobom je možné vysvetliť aj vznik obce Jablonové.
V 13. storočí patrila obec k majetkom bratislavského hradu, neskôr ju spravovala rodina Serédyovcov. Poslednými vlastníkmi Jablonového boli Pálfyovci. V 17. storočí do obce zasiahlo Tököliho povstanie i nájazdy Turkov na Viedeň. V roku 1708 cisárski žoldnieri dvakrát vypálili Jablonové, hoci im odvádzalo potravu i dobytok. Začiatok 18. storočia sa do dejín obce zapísal prvou epidémiou cholery, po ktorej bol v obci vybudovaný nový tzv. cholerový cintorín. Cholera trvala 73 dní a podľahlo jej 148 ľudských životov. V roku 1833 prebehla rekonštrukcia fary. September roku 1842 bol najstrašnejším v celých dejinách obce. Dňa 19.septembra predvečerom vypukol požiar, ktorý zničil skoro celú dedinu aj s kostolom a roztavil zvony. O desať dní neskôr prišli veľké dažde a povodeň. Čo obyvatelia uchránili pred požiarom, to zničila voda. V roku 1855 vypukla v Jablonovom druhýkrát cholera, ktorá skosila 62 ľudí. Tretí raz cholera vypukla v roku 1866, pri ktorej zomrelo 104 ľudí. Občanom, ktorí zomreli chlapci zvonili celý deň. Ľudia im na vežu nosili jedlo, pričom verili, že hrozná choroba dedinu opustí. V roku 1912 vznikol v obci požiar, pričom vyhorela časť obce. O dva roky neskôr začala I. svetová vojna, v ktorej padlo niekoľko desiatok obyvateľov.
Väčšina obyvateľov obce sa v minulosti živila poľnohospodárstvom a domácou výrobou dreveného náradia. Pretože pôda je piesčitá, kyslá, nedávala dobrú úrodu, časť maloroľníkov cez zimu pracovala v lesoch ako drevorubači. V 17. a 18. storočí bolo poľnohospodárstvo, jeho nízka produkcia a malé výnosy zapríčinené nevyspelosťou poľnohospodárskej výrobnej techniky a neprispievali k zrýchleniu hospodárskeho vývoja krajiny. Dostatok lesného bohatstva pozitívne prispel v tomto období i ku zriaďovaniu hút na výrobu skla. Primitívne výrobné techniky počiatočnej sklárskej výroby a hospodárska situácia neposúvali vývoj sklárskej výroby v tomto období vpred, ale boli v mnohých prípadoch príčinou zániku menších a menej prosperujúcich sklární. V 19. storočí sa začala nad Jablonovým dobývať mangánová ruda, čoho dôkazom boli staré haldy a štôlne nad Jablonovým. Po prvej svetovej vojne však táto baňa zanikla.
Po druhej svetovej vojne zostalo Jablonové poľnohospodárskou obcou. V roku 1950 bolo založené družstvo, ktoré spočiatku hospodárilo len na cirkevnej a obecnej pôde. Stabilnejšie poľnohospodárske družstvo vzniklo až v roku 1957, kedy do nového JRD vložilo pôdu vyše 160 členov. Koncom roka už malo družstvo 200 členov. Družstvo vyvíjalo činnosť až do transformácie v roku 1990.
Zdroj: Obec Jablonové
