Aj keď samotný zámok v Holíči má do úplnej rekonštrukcie vzhľadom na náročnosť ešte dlhý kus cesty, už teraz ponúka mnoho zaujímavého a jeho okolie poskytuje pomerne širokú možnosť oddychu v pokojných zákutiach.
Turistická sezóna bola na zámku zahájená v máji. „Bola spojená s remeselnými trhmi a zámok je už prístupný. Turistická informačná kancelária sa nachádza v priestoroch zámku a je možnosť sprevádzania. Kancelária funguje podobne ako po minulé roky. K dispozícii sú sprievodkyne, ktoré vás okrem samotného zámku prevedú aj priľahlými hospodárskymi budovami, ktoré sú už vo veľkej miere zrekonštruované aj vďaka výraznej finančnej podpore z prostriedkov Európskej únie. Takisto je možnosť navštíviť bylinkovú záhradu, člnkovať sa v zámockých valoch,“ informoval primátor mesta Holíč Zdenko Čambal.
Zámok bol za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásený v roku 1970. Jeho súčasný neskorobarokový vzhľad je výsledkom prestavby renesančnej protitureckej pevnosti na reprezentačné letné sídlo cisársko – kráľovskej rodiny Habsburgovcov. Trojpodlažná obytná budova, pôdorysne riešená do tvaru písmena „U“ je obohnaná mohutným dvojnásobným systémom hradobného múru a priekopy, za ktorými pokračoval rozsiahly ohradený park zničený po roku 1919.
V 20. storočí však nemal zámok šťastný osud, interiér sa značne poškodil a dlhé roky zámok nebol prístupný verejnosti. V súčasnej dobe však priestory zámku opäť ožívajú. Mesto využíva zámok počas letnej turistickej sezóny predovšetkým na rôzne spoločenské a kultúrne podujatia. Skutočnosťou je, že z pôvodnej bohatej výzdoby miestností zámku sa zachovali prakticky len dve – kaplnka a tzv. Čínska sála. Čínska sála sa nachádza v strednej časti prvého poschodia. Jej steny pokrývali tapety z pravej kože, ktoré sú z dôvodu ich ochrany a zachovania demontované. Anonymný autor na tapetách zobrazuje čínsku krajinu z obdobia dynastie Ming.
Najstaršie zistené osídlenie lokality zámku je datované od druhej polovice 12. storočia. Doložené je torzami sídliskových objektov na akomsi vyvýšenom výbežku – poloostrove, ktorý bol od východu voľne prístupný. Tieto prírodné danosti využili prví obyvatelia areálu pri budovaní opevnenia, ohraničujúceho plochu zhruba 57 x 39 metrov.
Od roku 1736, keď sa objekt stal majetkom Habsburgovcov, uskutočňovalo sa postupné prebudovávanie blokovej renesančnej pevnosti na trojkrídlový barokový kaštieľ s novou funkčnou náplňou. Prestavba bola vykonaná pod vedením najvýznamnejších rakúskych architektov a umelcov F. A. Hillebrandta, J. N. Jadota, J. B. Chamanta. Baroková prestavba Holíčskeho zámku bola veľkým stavebným podujatím, ktorého výsledok sa zaraďuje medzi vrcholné barokové diela na území Slovenska. Monumentalita objektu, jeho veľkorysá architektonická koncepcia a historické reálie boli dôvodom na jeho vyhlásenie za Národnú kultúrnu pamiatku.
„Čo je pre mňa dôležité, aj keď to nie je priamo v zámku a jeho priestoroch, otvorili sme rozhľadňu, z ktorej je nádherný výhľad. Vďaka ďalekohľadom, ktoré tam sú sa výrazne zlepší kvalita pozorovania okolia. Nový šat dostáva aj veterný mlyn, ktorý predpokladám bude zrekonštruovaný v priebehu dvoch mesiacov,“ ponúka ďalšie tipy na výlet v Holíči primátor mesta.
