Stavba tunela M. R. Štefánika, ktorý v tej dobe spojoval slovenskú a moravskú stranu novovzniknutej republiky, predstavoval v tom čase jedno z najnáročnejších technických diel samostatného štátu.
Celková dĺžka tunela je viac ako 2,3 kilometra a po jeho ukončení sa stal najdlhším tunelom vo vtedajšom Česko-Slovensku. „Výstavba bola náročná. Ide o najzložitejšiu stavbu na úseku Veselí nad Moravou – Nové Mesto nad Váhom. Tunel preráža pohorie karpát, ktoré bolo odjakživa prirodzenou prekážkou a bránilo pohybu miestnemu obyvateľstvu,“ začal rozprávanie o výstavbe tunela prednosta Železničného múzea Stará Turá Viliam Matuška.
Už vtedy bolo zvykom, že politici sa radi ukazovali pri slávnostných príležitostiach. Výstavbu tunela otvoril 8. júla 1923 minister železníc Jiří Stříbrný za prítomnosti ministra poľnohospodárstva Milana Hodžu, ministra pre zjednotenie zákonov a organizáciu správy Ivana Markoviča a ďalších zástupcov verejných orgánov a tlače. Urobili prvý výkop tunelového zárezu.
Posledný tunelový pás bol domurovaný v máji 1927 a boli tým dokončené hlavné tunelové práce. Premávka cez tunel bola otvorená 8. decembra 1927. Portál tunela, ako jediná viditeľná časť veľkého technického diela, dostal ozdobu v podobe letopočtov výstavby a štátneho znaku ČSR. Znak počas druhej svetovej vojny zmizol, ale nadšencom sa ho v roku 2018 podarilo obnoviť.
Aj keď po rozdelení Československa intenzita dopravy poklesla, stále cez tunel prechádzajú osobné aj nákladné vlaky. „Po rozdelení počet vlakov ubudol, ale stále sa tu dá cestovať, aj keď v obmedzenom rozsahu. Tým súvisí aj údržba, ktorá bola obmedzená. Na to sme v múzeu zareagovali a začali sme zveľaďovať tunelové priestranstvá, ktoré sa tu nachádzajú. Čiastočne sme ich vyčistili a robíme stretnutia s kamarátmi, pri ktorých pomáhame nielen železnici ale aj prírode,“ prezradil prednosta múzea.
Viac sa dozviete vo videoreportáži www.NaZahori.sk.
