V Jablonici zriadili pamätnú izbu, ktorá pripomína zvyky, obyčaje ale aj život v dedine v minulosti. O izbu a zachovanie pamiatok sa pričinili predovšetkým Anna Dingová a Anna Kováčová.
„Obe sme bývalé zamestnankyne obecného úradu a keď sme zostali na dôchodku, zostalo nám aj viac času. Chceli sme najskôr pre našich spoluobčanov, ale čoraz viac aj pre návštevníkov mimo našej obce zachovať tieto starožitnosti a jablonické kroje, ktoré v mnohých prípadoch končili ako odpad,“ začala rozprávanie Anna Dingová.
Obec poskytla na pamätnú izbu dve miestnosti, ktoré sa zariadili dobovým nábytkom a rôznymi doplnkami. „Izbu sme sprístupnili 24. augusta 2018 a v podstate ju vytvorili samotní občania obce, ktorí do nej darovali, prípadne zapožičali rôzne predmety či kroje. Sme radi, že zbierku vytvorili priamo občania, aj teraz sa nám stáva, že nám ponúkajú nábytok a ďalšie predmety. Ale niekedy ich musíme z priestorových dôvodov odmietnuť,“ doplnila jedna z dvoch žien, ktoré sa o izbu starajú.
Pamätná izba
V prvej izbe si môžu návštevníci pozrieť panel so starými fotografiami predkov v jablonických krojoch. „Je tu aj náradie, ktoré používali naši muži pri rôznych hospodárskych prácach. Je tu vidieť ako vyzerala v minulosti kuchyňa. Je tu starý kredenc, poličky, vodovodná lávka a vedrá na vodu, keďže v minulosti vodovod nebol a všetko čo ku kuchyni patrí. V ďalšej časti je krojová figurína, ktorá je oblečená v pracovnom kroji. Ide o kroj, v akom ženy chodili pracovať na pole. Kroj bol prevažne v bielej farbe aby im v horúčavách nebolo teplo. V miestnosti sa nachádza aj kolovrátok či konopné nite. Druhá miestnosť je zariadená ako spálňa, obývačka a výstava krojov. Sú tu oblečené figuríny v krojoch, staré postele, staré vyšívané ľanové plachty, obrusy a všetko, čo ku krojom patrí,“ prezradila o prvej miestnosti Anna Kováčová.
Jablonický kroj
Jablonický kroj je veľmi pestro zdobený. „Je to tak, hovorí sa, že jablonický kroj je jeden z najpestrejších a najkrajších na Záhorí. Ja ako obdivovateľka krojov hovorím, že v každom kroji je krása, v každom je kus srdca a lásky ku kroju,“ neskrývala obdiv k odevom, ktoré pripomínajú minulosť Anna Kováčová.
Miestny kroj je bohato vyšívaný, ťažký a veľmi náročný. „Na figuríne je vidieť, že keď sa žena v Jablonici obliekla do sviatočného kroja, mala tri šurgóty, na spodku rubáč z konopného plátna, kašmírovu sukňu. Keď sa obliekala v bežný deň, miesto kašmírovej sukne sa nosili sukne z iných materiálov a s inými vzormi. Okrem toho mala žena oblečenú vyšívanú zásteru, na vrchu mala vyšívaný obojok, tacle a všetko bolo olemované krásnou bielou čipkou. Vpredu a vzadu boli krojové stuhy a vydatá žena musela mať pokrytú hlavu, či už to bol vyšívaný alebo goralový čepiec.
Muži to mali o niečo jednoduchšie. Mali čierne gate, na rukávoch bohato vyšívanú košeľu, vyšívaný lajblík, nemohol chýbať klobúk pierkom na ľavej strane a nemohli chýbať čižmy,“ predstavila jedna zo zakladateliek izby samotný kroj.
Kroje robí aj pre bábiky
Pri predstavovaní krojov treba pripomenúť, že v podobe Anny Kováčovej majú v Jablonici osobu, ktorá nielen nové kroje robí, ale staré časti aj opravuje a dáva do pôvodného stavu. „Medzi krojmi som vyrastala. Kroj nosila moja starenka a až do konca svojho života aj moja mama. Šijem naskladané šurgóty, rukávce, prucleky, jubky k pracovnému všednému kroju, skrátka všetko, čo ku kroju patrí. Dokonca obnovím aj starú vyšívanú zásteru, ktorej sa už vekom rozpadá satén. Nad každým pracovným kúskom sa musím najprv zamyslieť: ako položiť látku, ako skladať ružičky, do ktorej strany skladať faldy, ako určiť správnu šírku a dĺžku. Pri šití je dôležitá aj kvalita látky. Dôležité je, aby sa jednotlivé časti kroja k sebe farebne hodili. Výšivky vždy boli sýtych farieb a v určených farebných kombináciách. U nás sú jednotlivé časti kroja rozdelené na krok sviatočný, pracovný a smútočný. A nemôžu sa navzájom spolu kombinovať. Na to pri práci s krojom vždy musím myslieť,“ rozhovorila sa o výrobe krojov ich tvorkyňa.
Nekončí to však iba pre bežných krojoch, ale pribudli k tomu aj kroje pre bábiky. „V poslednom období ma veľmi zaujala krása kroja v malom, teda krojové bábiky, ktoré majú estetický aj výchovný charakter pre naše deti a sú aj ukážkou zachovania tradície jablonického kroja pre ďalšiu generáciu,“ zakončila Anna Kováčová.
