1. septembra na Slovensku je Štátny sviatok a to Deň Ústavy. Schváleniu základného zákona štátu, Ústavy SR 1. septembra 1992, predchádzal nemenej významný akt súvisiaci s Deklaráciou o zvrchovanosti Slovenskej republiky.
Ústava nás podľa prezidentky chráni pred možnou svojvôľou
Prezidentka Zuzana Čaputová pri príležitosti štátneho sviatku Dňa Ústavy SR zdôraznila, že prijatím základného zákona štátu v roku 1992 Slovenskou národnou radou sme sa nielen týmto aktom, ale predovšetkým literou i duchom ústavy, prihlásili k hodnotám právneho, demokratického a zvrchovaného štátu, ktorý o niekoľko mesiacov – 1. januára 1993 – reálne vznikol.
„Tohtoročný Deň Ústavy SR oslavujeme v období, v ktorom ústavný text a jeho výklad v podobe rozhodnutí Ústavného súdu SR významne vstúpil do spoločenského a politického diania na Slovensku.“
Prezidentka pripomenula, že na základe ústavy Ústavný súd SR dvakrát pozastavil účinnosť vyhlášky, ktorá upravovala režim na hraniciach. Rozhodol tiež o tom, že spôsob predlžovania núdzového stavu bol v súlade s Ústavou SR, v prípade advokáta Rybára zase na základe ústavy zrušil jeho väzobné stíhanie a v prípade podnetu, ktorý sa týkal ústavnosti referenda, rozhodol, že konanie referenda s otázkou, ako ju sformuloval petičný výbor, nie je v súlade s Ústavou SR.
„Mnoho ľudí od Ústavného súdu SR očakávalo iné rozhodnutia a svoju nespokojnosť dávalo najavo aj spôsobmi, ktoré sa vymykajú z rámca kultivovanej občianskej diskusie.
Žiaľ, bežnou súčasťou verejnej debaty sa stalo, že mnohí za ústavné považujú iba to, čo oni sami považujú za správne. A všetko ostatné, s čím nesúhlasia, vyhlasujú za neústavné. Stav, keď sa osobný nesúhlas vydáva za neústavnosť, je v príkrom rozpore s tým, čo od nás, ako od občanov, vyžaduje Ústava SR.
V demokratickom zriadení je ústava najvyšším zákonom, ktorý si treba ctiť aj vtedy, keď jej ustanovenia sú prekážkou pri napĺňaní skupinových politických alebo osobných ambícií. Ústava SR, ako náš spoločný a základný zákon, chráni nás všetkých pred možnou svojvôľou.”
NaZahori.sk informoval Martin Strižinec, hovorca prezidentky SR.
Ústava Slovenskej republiky
Ústava Slovenskej republiky môže byť charakterizovaná ako písaná, rigidná, polylegálna, právna, unitaristická, republikánska a demokratická.
- Je ústavou písanou, pretože sa skladá z viacerých ústavných zákonov, ktoré na seba vecne a časovo nadväzujú.
- Rigidnou je preto, že na jej prijatie či zmenu je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (na rozdiel od nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov potrebných na prijatie obyčajného zákona).
- Polylegálnou je preto, lebo ústavná matéria je tvorená a rozptýlená do viacerých právnych dokumentov.
- Právnou ústavou je preto, že sa v Slovenskej republike aj skutočne uplatňuje a skutočný právny stav zodpovedá ústave.
- Unitaristický charakter je vyjadrený v čl. 3 ods. 1, ktorý ustanovuje, že územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné.
- Demokratický charakter je upravený najmä v čl. 1 a čl. 2 (Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.).
- Republikánsky charakter je vyjadrený najmä tým, že v čl. 101 ustanovuje, že hlavou Slovenskej republiky je prezident.
Ďalšie charakteristiky sú vyjadrené v čl. 1 ods. 1, ktorý charakterizuje Slovenskú republiku ako zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Zvrchovanosť, či suverenita štátu v podstate znamená, že štátna moc je nezávislá od akejkoľvek inej moci, tak vnútri štátu ako aj mimo neho. Pojem právneho štátu obsahuje najmä chápanie ústavy ako právneho základu štátu, ktorým je viazaná všetka štátna moc. Zdôraznené to je najmä v čl. 2 ods. 2: Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ďalším princípom právneho štátu je deľba moci, ktorý je v našej ústave formálne vyjadrený aj rozdelením zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci do piatej, šiestej a siedmej hlavy. zdroj: wikipedia.org
