Najstarší písomný doklad o obci pochádza z roku 1392. Chotár obce bol však osídlený už dávno predtým. Archeologické nálezy tu dokladajú existenciu keltského a rímsko – barbarského sídliska.
Tých vystriedali Slovania a v 9. a 10. storočí patrilo územie obce k Veľkej Morave. Koncom 11. storočia pripadol chotár Petrovej Vsi k uhorskému štátu. Traduje sa, že v roku 1093 prišiel do petroveského údolia Peter Varády, uhorský šľachtic a nazval tam nachádzajúcu sa osadu podľa seba Petrovou Vsou, maďarsky Peterlak, latinsky Petrovilla, nemecky Petersdorf.
Po Varádyovcoch pripadla obec feudálom z rodu Bársonyi, Farkas, Thebery a Boltizár. Od roku 1390 obec Petrova Ves patrila Ctiborovi z Beckova. O dva roky neskôr pripadla Czoborovcom, majiteľom holíčskeho panstva.
V roku 1736 prevzali holíčske panstvo aj s Petrovou Vsou Habsburgovci, ktorým patrila až do zrušenia poddanstva, resp. majetky v nej až do roku 1918. Od konca prvej svetovej vojny, vznikom nového československého štátu nesie Petrova Ves úradný slovenský názov.
Poloha obce
Petrova Ves leží v západnej časti Slovenska v malej kotline otvorenej západným smerom do Dolnomoravského úvalu k susednému mestu Gbely a rieke Morave. Z ostatných strán ju obklopujú nevysoké pahorky Myjavskej pahorkatiny, ktoré na severovýchode a východe prechádzajú do kopcov okolo Unína a Holíča.
V okolí Petrovej Vsi sa nachádzajú obce Unín, Radimov, Letničie, Smolinské a mestá Gbely, Holíč a Šaštín Stráže.
Zdroj: Obec Petrova Ves
