Pamätná izba Jozefa Miloslava Hurbana bola verejnosti sprístupnená už 18. marca 1967 pri príležitosti 150. výročia narodenia tejto významnej osobnosti slovenských dejín.
„Hurban nie je rodákom z Hlbokého, ale narodil sa v evanjelickej rodine v Beckove. Študoval evanjelické lýceum a po jeho skončení sa ako farár dostal do Brezovej pod Bradlom. Po smrti farára v Hlbokom, požiadali miestni obyvatelia Hurbana, aby prišiel do Hlbokého,“ opísala ako vzniklo spojenie Hurbana a obce Hlboké Vilma Tomášová, ktorá robí sprievodkyňu v pamätnej izbe od 25. septembra 2006.
Hurban prišiel do Hlbokého v roku 1843 a už v tomto istom roku sa zišli Hurban, Hodža a Štúr na hlbockej fare, aby jednali o spisovnej slovenčine. Aj keď si na Devíne dali Štúrovci sľub, že sa nebudú ženiť, Hurban napokon tento sľub nedodržal. „Hurbanovi bolo na fare smutno a po dvoch rokoch po príchode do Hlbokého si sem priviedol Aničku Jurkovičovú, za ktorú sa oženil. Štúr mu to mal za zlé a odkázal, že on ide Hurbanovi na pohreb. Nakoniec ich zosobášil brat Ľudovíta Štúra Karol v kostole v Sobotišti,“ poodhalila ďalšie podrobnosti z Hurbanovho života sprievodkyňa.
Nakoniec bolo z tohto manželstva 9 detí. „Najznámejší bol Svetozár Hurban Vajanský, ktorý sa stal jedným z najvýznamnejších slovenských básnikov. Ak by bol Hurban dodržal sľub z Devína, tak by slovenský národ prišiel o jedného z najvýznamnejších básnikov,“ pripomenula s úsmevom sprievodkyňa.
V roku 1967 bol zozbieraním prvotných materiálov a dôležitých historických dokumentov, ktoré sa nachádzali v archíve na fare, poverený farár Juraj Chochol. Práve on so svojou ženou sprevádzali a robili výklad návštevníkom pamätnej izby až do svojho odchodu z Hlbokého v roku 1976.
V pôvodnej podobe existovala izba pätnásť rokov. V roku 1982 bola vytvorená nová expozícia, ktorá bola obohatená o najnovšie poznatky a skúsenosti literárneho múzejníctva. Bola tu snaha o živšie a prehľadnejšie prezentovanie Hurbanovej činnosti. Táto nová expozícia mala 9 častí. Zatiaľ posledná významná zmena sa odohrala v roku 2017, keď bola od 27. septembra nainštalovaná súčasná expozícia.
V pamätnej izbe sa návštevníci dozvedia mnoho zaujímavých informácií aj o povstaní v roku 1848 ako aj o tom, aké následky mala vzbura proti vtedajšiemu režimu. „Na Hurbana bol vydaný zatykač a musel sa skrývať na mnohých miestach. Traduje sa a je to zachytené aj v jednej z písomností, že Hurban musel obec opustiť pri jednej z návštev dokonca na voze plnom hnoja, kde sa skryl prikrytý dreveným korytom,“ prezradila dramatický útek Vilma Tomášová.
Hurban bol v podstate až do konca svojho života prenasledovaný a musel sa stiahnuť z politického života. Pokoja sa nedočkal ani po smrti. „Po jeho skone 21. februára 1888 mu v Hlbokom vykopali hrob v strede cintorína, ale hlavný senický slúžny vyslal do Hlbokého vojsko s príkazom jamu na strede cintorína zakopať. Mohli ho pochovať iba ako pansláva v kúte cintorína, kde pochovávali samovrahov,“ prezradila o pohrebe sprievodkyňa.
Dôstojného pamätníka sa dočkal Hurban až pri oslavách storočnice Hurbanovského povstania. „V roku 1948 mu postavili mohylu, ktorú navrhol architekt Dušan Jurkovič a je zo spišského travertínu. Hurbanove pozostatky boli z pôvodného hrobu exhumované a boli premiestnené do mohyly, ktorá je na tom mieste, kde už mal raz vykopaný hrob v roku 1888,“ zakončila svoje rozprávanie Vilma Tomášová.
Počas návštevy pamätnej izby, ktorú v spolupráci s obcou pripravilo Záhorské múzeum v Skalici, sa dozviete o Hurbanovi a pohnutých udalostiach doby v ktorej žil podstatne viac. Záujemcom je v rámci výkladu predstavená aj samotná obec Hlboké a tradičný ľudový folklór s dôrazom na krásne miestne kroje.
Prehliadku izby určite odporúčame a špeciálne dávame do pozornosti školám. Spoločná triedna návšteva pamätnej izby dá žiakom určite viac ako niekoľko hodín dejepisu v laviciach.
