Cenu slobody Antona Srholca udelil Trnavský samosprávny kraj (TTSK) po tretíkrát. Jednou z ocenených bola in memoriam Hedviga Rozborová za statočnosť v období komunistickej totality.
Hedviga Rozborová – jedna z obetí vzbury Búranov
Bola jednou z dvoch obetí vzbury obyvateľov obce Borský Sv. Mikuláš proti komunistickému režimu v roku 1949. V roku 1949 založil komunistický režim v Československu tzv. Katolícku akciu. Mala združiť kňazov a občanov do akejsi prorežimovej alternatívy voči Cirkvi.
V deň slávnostnej vysviacky dvoch novokňazov prišiel do obce komunistický agitátor, ktorý navádzal veriacich na vstúpenie do tzv. Katolíckej akcie. Zhromaždení mu odporovali a došlo aj k jeho fyzickému napadnutiu. V reakcii na to bolo do obce povolaných 40 príslušníkov ŠTB, ktorý mali na základe pokynu ÚV KSČ pre výstrahu exemplárne potrestať niekoľko osôb.
V obave, že odvlečú aj kňaza sa pred kostolom zhromaždilo 1000 až 1500 ľudí. Vtedy Hedviga Rozborová z pošty zatelefonovala do Šajdíkových Humeniec a vyzvala obyvateľov, aby tiež prišli brániť kňaza. Štátna moc v reakcii mobilizovala tristo člennú pomoc z radov SNB a milícií, ktorí zhromaždených ľudí surovo zbili pažbami zbraní a obuškami. Po rozohnaní davu v oboch dedinách zbili každého, koho stretli. Celkovo zadržali 58 osôb, z nich 6 poslal súd do väzenia.
Hedviga Rozborová bola vzatá do väzby
Do väzby bola vzatá aj Hedviga Rozborová, ktorú okresný prokurátor obžaloval z toho, že robila spojku s obyvateľmi Šajdíkových Humeniec a že bola „návodkyňou“ tlupy ozbrojených vzbúrencov, čím spáchala Zločin vzbury. Brutálne vyšetrovanie a psychický tlak spôsobili, že ju v kritickom zdravotnom stave museli eskortovať do nemocnice v Bratislave, kde 6.1.1950 zomrela. Ako príčina smrti bola uvedená „zápal stredného ucha.”
Meno Hedvigy Rozborovej sa nachádza medzi menami prenasledovaných a umučených komunistickým režimom na tabuli Pamätníka politických väzňov v Ružinovskom cintoríne. Návrhom na jej ocenenie si zároveň pripomíname statočnosť a obete všetkých obetí totalitného komunistického režimu.
Ocenené boli ďalšie tri osobnosti
Ďalšími ocenenými boli spisovateľ a redaktor Rádia Slobodná Európa Michal Lošonský, vysokoškolský pedagóg a politológ László Öllös a vedúci Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok.
„Cenu sme tento rok udelili štyrom osobnostiam. Aj týmto spôsobom sme vyzdvihli a spopularizovali ich mimoriadny prínos k ochrane ľudských práv, k upevneniu demokracie a právneho štátu, respektíve ich prejavy občianskej statočnosti,“ uviedol predseda TTSK Jozef Viskupič.
Anton Srholec – rodák zo Skalice
Cena slobody nesie meno Antona Srholca, ktorý bol celoživotne spojený s Trnavským krajom. Bol rodákom zo Skalice, štúdium absolvoval na gymnáziu v Šaštíne. Za jeho pokus prekročenia rieky Morava strávil niekoľko mesiacov vo vyšetrovacej väzbe v Leopoldove, neskôr nútene pracoval v uránových baniach. Po Nežnej revolúcii pomáhal ľuďom bez domova. Svojim postojom k životu sa stal symbolom viery v človeka a boja za náboženské a politické práva a slobody.
