Myjavský most predstavuje jedinečnú pamiatku, ktorá je súčasťou technicky náročnej trate Veselí nad Moravou – Nové Mesto nad Váhom a možno by sa v pôvodnom stave nezachoval, ak by nebolo slávnej kopaničiarskej slivovice…
Most sa dočkal v roku 2021 významného ocenenia, keď ho pamiatkový úrad SR vyhlásil za kultúrnu pamiatku. „Trať stojí už viac ako 90 rokov a v dobe výstavby znamenala nádej pre celý kopaničiarsky región v čase veľkého vysťahovalectva obyvateľov do Ameriky,“ začal rozprávanie o histórii mosta autor knihy Miava kedisik a Myjava dnes Michal Maliarik.
Pri vybudovaní železnice, ktorá by išla cez Myjavu, boli v hre aj možnosti pripojenia na trať z Brezovej pod Bradlom či na Vrbové. „K realizácii sa však pristúpilo až po vzniku samostatného Československa, keď vláda rozhodla o tejto železničnej trate. Samotné práce sa začali v roku 1923 výstavbou tunela pod Poľanou, ktorý v súčasnosti nesie názov Tunel Milana Rastislava Štefánika a prerazený bol v roku 1926,“ ozrejmil začiatok stavby Maliarik.
Celá trať bola rozdelená do dvoch úsekov, keďže zvlnený terén kládol na stavbu vysoké nároky. Trať je jedinečná tým, že sa vyhla úrovňovým križovatkám. je na nej množstvo mostov a viaduktov. Samotných mostov je viac ako 60 a na trati bolo postavených 6 veľkých viaduktov a tri tunely.
Most je súčasťou železničnej trate, ktorá prepojila obe časti novovzniknutej Československej republiky a bola technicky náročným a finančne nákladným projektom realizovaným medzi rokmi 1923 až 1929. Na Myjavu prišiel prvý vlak v októbri 1927 a od 8. decembra začala prvá pravidelná doprava na trase Myjava – Veselí nad Moravou. Ďalšie dva roky pokračovala výstavba trate na Nové Mesto n/V. „Celá trasa mala strategický význam, keďže prepojovala východ zo západom a bola veľmi frekventovaná. Jej význam a frekventovanosť výrazne poklesli po rozdelení Československa,“ doplnil Maliarik.
„Jedinečnosť viaduktu v Myjave nespočíva ani tak v jeho dĺžke 196 metrov a výške 29 metrov, ale v tom, že je zakrivený a má polomer 400 metrov. Súčasne je naklonený, keď koľajnice majú medzi sebou náklon približne 14 centimetrov a dokonca sa podľa výkresov zachovaných z doby výstavby udáva aj stúpanie 11 promile,“ prezradil špecifikáciu mosta domáci historik. Most pozostáva z troch nosníkov dlhých 48 metrov a jedného kratšieho o dĺžke 30 metrov.
Počas druhej svetovej vojny boli okolité mosty Nemcami zničené, ale myjavský zostal nepoškodený. „Keď nám doma po dlhých večeroch rodičia a starí rodičia rozprávali rôzne príbehy z minulosti, medzi inými spomínali aj to, prečo myjavský most zostal stáť. Podľa ich verzie miestny obyvatelia tak výdatne hostili nemeckých mínerov, ktorí mali most vyhodiť do vzduchu, kopaničiarskou slivovicou, že tí neboli schopní svoju prácu dokončiť. A keď sa ráno zobudili, ruskí vojaci už boli tak blízko, že im zostal čas iba na útek,“ podal jednu z verzií záchrany mosta Maliarik.
Či bola za záchranou mosta naozaj slivovica, sa už asi nedozvieme. Vieme však, že Pamiatkový úrad SR pri jeho vyhlásení za kultúrnu pamiatku konštatoval, že je hodnotným architektonickým a technickým dielom začiatku 20. storočia, ktoré bolo mimoriadne odvážnym a zaujímavým riešením oceľového mosta v oblúku. Navyše konštrukcia a architektonické stvárnenie viaduktu zmenilo siluetu mesta tak, že dnes už patrí medzi ikonické stavby Myjavy.
