6. januára si kresťania po celej planéte pripomínajú sviatok Zjavenia Pána – Troch kráľov.
V gréckokatolíckej cirkvi sa príchod Troch kráľov spomína v rámci sviatku Narodenia Pána. Neoznačujú sa ako králi, ale ako mudrci – mágovia.
V rímskokatolíckej cirkvi sa sviatok Troch kráľov slávi 6. januára v rámci sviatku Zjavenia Pána. Počas tohto sviatku sa posväcujú domy, pričom nad dvere kňaz píše podľa aktuálneho roku výraz v tvare 20-C+M+B-16 (Christus mansionem benedicat – Kristus nech žehná tento dom). Toto sa však často chybne vysvetľuje ako 20-G+M+B-16 podľa začiatočných písmen údajných mien troch kráľov.
Sviatok -Troch kráľov
Patrí k najstarším kresťanským sviatkom, ktorý sa slávi od 3. storočia. Jedná sa o deň, kedy sa na oblohe objavila hviezda oznamujúca narodenie Božieho Syna všetkým národom. V minulosti bol tento sviatok spojený s dňom krstu Ježiša v rieke Jordán, ale od roku 1969 sa tento deň oslavuje zvlášť. Ako počas celého vianočného obdobia, tak aj na jeho záver sa viažu rôzne obyčaje.
Najznámejšie sú „trojkráľové obchôdzky“, počas ktorých najmä mladí chlapci obchádzajú domácnosti, sú zahalení do dlhých bielych košelí a na hlavách majú položené korunky. V každej domácnosti následne predvádzajú trojkráľovú hru – imitáciu návštevy Troch Kráľov pri Ježišovom narodení.
Sviatok Troch kráľov sa tiež považuje za záver vianočného obdobia. Najmä v dedinskom prostredí je známe aj koledovanie kňazov so sprievodom, pri ktorom kňaz napíše na dvere iniciálky troch biblických mudrcov – G. M. B. Následné pokropí dom svätenou vodou a zavinšuje zdravie, šťastie a hojnosť.
Traja králi je označenie mudrcov označených v Evanjeliu podľa Matúša. Boli to prví pohania, ktorí uverili v Ježiša. Za čias Origena sa začínajú považovať za svätcov. Ich počet ani mená nie sú v Biblii zaznamenané. Ich počet bol stanovený podľa troch darov, ktoré sú uvedené v Biblii. Neskôr sa na kresťanskom Západe objavujú aj ich mená: Gašpar, Melichar a Baltazár a začali sa označovať za kráľov.
Majú bohatú ikonografiu, niekedy sa zobrazujú ako muž starý, potom mladý a muž v strednom veku. Na Západe je zvykom maľovať jedného z nich ako černocha. V byzantskej ikonografii sa spravidla zobrazujú na ikone Narodenia Pána, nie však ako králi.
Existujú aj ich údajné pozostatky, ktoré sú uložené v rakve v Kolínskej katedrále. Táto rakva je dar Fridricha Barbarossu. Dostal ich z Milána v roku 1164 a tam sa vraj dostali v 5. storočí z Carihradu.
Ľudia ich pokladali za patrónov cestujúcich, neskôr ale rímskokatolícka cirkev vyhlásila za patróna cestujúcich svätého Krištofa.
zdroj: wikipedia.org
