V pamiatkovom fonde skalických meštianskych stavieb bol nárožný poschodový Taynayovský dom číslo 31 na Potočnej ulici vždy pozoruhodný osobitými architektonickými prvkami na hlavnom priečelí.
Najmä vysunutým hranatým arkierom na kamenných krakorcoch, kamenným vstupným portálom s dátumom 1675 a napokon aj ojedinelým riešením dvoch oddelených valbových striech. Napriek tomu sa mu však v minulosti väčšia pozornosť nevenovala. Pripomína ho iba F. Dúbravský (1921) medzi významnejšími budovami mesta ako dom Pettkovský na rohu Malého rynku.
Je to dom poschodový, s výstupkom v prvom poschodí a rozdelenou strechou akoby na dva domy. Dačo znamenitého v sebe nechová, iba mohútne sklepy. Bývalé mestské krámy boli odpredané a majiteľom domu prestavané a ku domu pripojené.
Žil v ňom aj Svetozár Hurban Vajanský
Od 19. storočia dom rodiny Príkazskej, v ktorom prevádzkovala v 1. polovici 20. storočia živnostenskú pekáreň. Dom bol od r. 1948 majetkom štátu. V r. 1956 v nej bola pekáreň Jednoty, potom kancelárie rôznych organizácií a pred reštitúciou bol využívaný folklórnym súborom Skaličan. Práve v tomto dome žil Svetozár Hurban Vajanský, keď mal v Skalici v rokoch 1874 – 1877 otvorenú advokátsku kanceláriu.
Ako historický objekt sa dostal hlbšie do povedomia verejnosti po vyhlásení za národnú kultúrnu pamiatku v roku 2001 a nasledujúcej obnove exteriéru, ktorej predchádzal prieskum dvoch uličných fasád. Podľa jeho výsledkov viac zvýraznili neskororenesančný vzhľad západného priečelia do Potočnej ulice: pod arkierom odkryli a zreštaurovali celý pôvodný oblúkový kamenný portál, dovtedy čiastočne zamurovaný a slúžiaci iba ako úzky vchod do domu a na ploche steny v svetlookrovom tóne zrekonštruovali na oboch okrajoch fasády nabielené, striedavo veľké kvádre, vyvolávajúce ilúziu pevných kamenných nároží.
Tajomný nápis na dome rozluštili až v roku 2021
Pri obnove kamenného portálu vystúpil zvlášť zreteľne klenák vo vrchole oblúka, jeho nápis ITSCRqMTS a rok 1.6.7.5., oba vysekané do lištového rámu vypuklého diamantového poľa a akcentované čiernou farbou. O rozlúštenie nápisu, pôsobiaceho na prvý pohľad ako nezrozumiteľná zostava písmen, sa predtým ani neskôr nikto nepokúsil.
Jeho zmysel, ktorý sa napokon ukázal ako smerodajný a zvlášť významný pre poznanie histórie budovy, sa podarilo odhaliť sústredeným archívno-historickým bádaním až minulý rok – Richard Drška v spolupráci s Frederikom Federmayerom, v rámci rozsiahleho architektonicko-historického výskumu interiéru celého domu.
Nápis predstavuje skratku mena majiteľa a jeho profesie, ktorú bolo možné v súvislosti s daným letopočtom rozpísať nasledovne: I(onnes) T(aynay) S(acrae) C(aesareae) R(egiae)q(ue) M(aiestatis) T(ricesimator) S(zakolczensis). Podľa archívnych prameňov sa jedná o Jána Taynaya, skalického kráľovského tridsiatnika. Tento prestížny post zastával v rokoch 1671 – 1696 a zaradil sa ním medzi mestskú elitu.
Viac sa o tomto zaujímavom dome dozviete na stránkach Záhorského múzea alebo v novom čísle časopisu Záhorie, kde o dome podrobne píše Richard Drška.
