Trnavský samosprávny kraj (TTSK) na čele so županom Jozefom Viskupičom (OĽaNO) vyšiel ako jeden z najhorších v aktuálne zverejnenom rebríčku žúp, ktoré pravidelne zverejňuje Transparency International Slovensko. Víťazom sa stala už po tretíkrát Trenčianska župa.
TTSK ako jediný zaznamenal pokles
Trnavská župa ako jediná zo všetkých krajov zaznamenala zhoršenie indexu transparentnosti, keď si za posledné dva roky pohoršila o takmer 2 %. Naopak najlepšou v tomto smere bola Bratislavská župa, ktorá poskočila až o 13 %.
Trnavská župa je predposledná celkovo
Celkové hodnotenia je pre samosprávu z Trnavského kraja takisto varovaním, keď je na tom horšie už iba Nitriansky kraj. Ten má komplexnom hodnotení 58%, Trnavsky 63 %, rovnako ako Žilinský, ktorý takisto vedie zástupkyňa hnutia OĽaNO Erika Jurinová. Pre porovnanie najlepšia trenčianska, ktorej šéfuje Jaroslav Baška (Smer), získala viac ako 80 %.
Trnavská župa prepadáva predovšetkým s nakladaním s financiami
TTSK vychádza zle najmä v kategóriách, kde sa nakladá s financiami občanov. V kategórii Financie a verejné obstarávanie je na tom horšie ako samospráva pod vedením Viskupiča iba Žilinský kraj. V kategórii predaj a prenájom pozemkov získala Trnavská župa iba 13 % a je len o percento lepšia ako Prešovská župa. Plných 100% získala trenčianska samospráva. Pri dotáciách a grantoch je Trnavská župa tretia najhoršia a posledné miesto jej patrí v kategórii Podniky a organizácie VÚC ako aj Dopravná politika.
TTSK vyšiel najlepšie v mediálnej politike a zariadeniach sociálnych služieb
Trnavská župa sa môže predsa len pochváliť aspoň úspechom vo dvoch kategóriách. Tou prvou je Mediálna politika, kde je spolu so Žilinskou s najvyšším hodnotením. V kategórii Zariadenia sociálnych služieb získali štyri župy, medzi nimi aj Trnavská plný počet bodov.
Samosprávne kraje rozhodujú o 1,8 miliardy eur ročne
Osem samosprávnych krajov dovedna hospodári s 1,8 miliardou eur ročne, čo je viac ako rozpočet ministerstva zdravotníctva či obrany. Z týchto peňazí sú financované dôležité kompetencie ako sú opravy ciest, prímestská doprava, zariadenia sociálnych služieb, stredné školy, regionálne nemocnice, knižnice, divadlá či rozvoj turistického ruchu.
O tom, ako efektívne sú tieto peniaze využívané, rozhoduje predovšetkým osem županov a ich úrady, ako aj vyše 400 regionálnych poslancov. Kvalitu ich práce však dokážeme posúdiť len vtedy, ak sa kľúčové rozhodnutia nerobia skryté za dverami nedostupných kancelárií, ale pred očami verejnosti.
Už po šiestykrát sme preto v rámci programu Otvorená samospráva vypracovali rebríček transparentnosti krajov, ktorý ukazuje, ako k verejnej kontrole pristupovali doterajší župani a zároveň poodhaľuje i dlhodobejšie trendy.
Zdroj: Transparency International
