Dušan Samuel Jurkovič (* 23. august 1868, Turá Lúka – † 21. december 1947, Bratislava, pochovaný v Brezovej pod Bradlom) bol slovenský architekt, dizajnér a etnograf. Na jeho počesť sa od roku 1964 udeľuje Cena Dušana Jurkoviča.
Korene prvého slovenského profesionálneho architekta Dušana S. Jurkoviča sa spájajú s dnešnou myjavskou miestnou časťou Turá Lúka, kde sa narodil 23. augusta 1868 ako piate zo šiestich detí Štefanovi a Emílii Jurkovičovcom.
Otec – spoluzakladateľ Matice slovenskej – bol v Brezovej pod Bradlom notárom. Matka Emília bola dcérou Samuela Jurkoviča, zakladateľa Gazdovského spolku v Sobotišti. Prvotného vzdelania sa Dušanovi Jurkovičovi dostalo na evanjelickej cirkevnej škole v Brezovej, následne navštevoval maďarskú meštiansku školu v Šamoríne a nižšie gymnázium v Šoproni. Vynikajúce výsledky, vzťah k výtvarnému umeniu a značný technický talent ho predurčili na to, aby sa stal úspešným architektom. Svoje schopnosti uplatnil na Štátnej priemyselnej škole vo Viedni, kde študoval staviteľstvo.
Ústredným motívom jeho diela bola láska k prírode, architektonicky veľmi citlivé zasahovanie do nej a ľudová architektúra. Jeho tvorba spájala prvky ľudovej kultúry i moderné trendy európskej architektúry. Bola skutočne rôznorodá, od turistických stavieb a cez témy bývania by ste v nej našli i pamätníky, pomníky či vojenské cintoríny. Na základe jeho návrhov sa realizovali viaceré projekty, okrem iného napríklad Kochovo sanatórium v Bratislave, stanica lanovky na Lomnický štít,Spolkový dom Pavla Blaha v Skalici či pomník doktora Pavla Blaha v Skalici.
Opomenúť nemožno ani jeho veľké plány v Luhačoviciach, v ktorých chcel vytvoriť slovanské kúpele, no ako projektantovi, ktorý v kúpeľoch pôsobil len dve sezóny, sa mu nie všetky zamýšľané stavby podarilo napokon úspešne zrealizovať. Napriek tomu predstavuje torzo kúpeľov s Jurkovičovým rukopisom jednu z najkrajších ukážok česko-slovenskej vetvy európskej secesie.
Jurkovič mal k Štefánikovi blízky vzťah
Pamätníkovej tvorbe sa architekt, návrhár nábytku a etnograf Dušan Jurkovič venoval celý život. Jej najznámejší vrchol predstavuje bradlianska Mohyla M. R. Štefánika, ktorý bol jeho osobným priateľom. Prípravu osláv i smútočného ceremoniálu po Štefánikovej smrti si na starosť zobral práve Jurkovič. Obaja prežili v kraji pod Bradlom detstvo, obaja rodnú pôdu opustili, aby spoznali svet a celý život sa do nej radi vracali.
Navyše Jurkovič svojím projektom výstavby štvorvežovej mohyly splnil veľké prianie generála Štefánika spočinúť v rodnej zemi. Monumentálnosť kompozície, ktorou mohyla pôsobí, z nej spravila symbol česko-slovenskej štátnosti medzivojnového obdobia. Stavať sa začala krátko po Štefánikovom pohrebe, slávnostne odhalená bola v roku 1928. Diela tohto národného umelca sú právom považované za kultúrne dedičstvo. Len samotná mohyla bola napríklad v roku 2009 zapísaná do zoznamu Európskeho kultúrneho dedičstva.
Osobnosti Záhoria či Dušan Jurkovič a Skalica v Záhorskom múzeu
Prezentácia mince k výročiu Dušana Samuela Jurkoviča v Skalici aj s účasťou jeho vnučky
zdroj: WIKIPEDIA a TSK a redakcia NaZahori.sk
