Fašiangové obdobie prináša do našich domovov radosť, smiech a bohaté stoly. Trvá od sviatku Troch kráľov až po Popolcovú stredu. Tento čas symbolizuje prechod z chladných zimných dní do jarného obdobia.
Ulice sa zaplnia karnevalovými sprievodom, v domácnostiach voňajú šišky a fánky. Vrcholí to veľkými veselicami, ktoré uzatvárajú obdobie hojnosti pred pôstom.
Keď zima ustupuje jari
Fašiangové dni začínajú hneď po Troch kráľoch, teda 7. januára. Končia sa vždy pred Popolcovou stredou, ktorá určuje aj termín Veľkej noci. Preto sa každý rok posúvajú.
Najväčšia zábava vypukne v posledných dňoch. Najmä od nedele do utorka, ktorý poznáme ako fašiangový utorok, sa oslavuje naplno.
Čo robí fašiangy výnimočnými
Masky a veselice
Maskované sprievody prechádzajú dedinami a mestami. Odháňajú zimu aj zlé sily. Plesy a veselice lákajú ľudí všetkých vekových kategórií.
Bohaté stoly
Toto obdobie znamená hojnosť jedla. Na stoloch nájdeme šišky, fánky, slaninku a klobásy zo zabíjačiek. Na dedinách sa varia veľké fašiangové praženice.
Tradičné zvyky
Naši predkovia organizovali svadby, zabíjačky a piekli špeciality. Posledné dni pred pôstom patrili najväčším veseliciam.
Odkiaľ pochádza slovo fašiangy
Už na Veľkej Morave naši predkovia poznali toto obdobie. Hovorili mu mjasopust, čo znamenalo začiatok pôstu bez mäsa. V Česku používajú slovo masopust dodnes.
Slovenské slovo fašiangy pochádza z nemčiny. Vast-schane znamená posledný nápoj pred pôstom. Oslavy existovali ešte pred kresťanstvom. Ľudia magickými praktikami privolávali jar.
Ako vyzeral sprievod po dedine
Fašiangový sprievod predstavoval vrchol celého obdobia. Prechádzali ním rôzne masky, najmä zvieracie budili rešpekt. Čím hrôzostrašnejšia maska, tým väčšiu moc mala.
Tradičné slovenské masky
Na Slovensku dominovali masky medveďa, vlka a Turoňa. Turoň tvoril ústredný prvok sprievodu. Jeho základ predstavovala volská hlava na tyči s pohyblivou papuľou. Muž v maske nosil vrecovinu alebo obrátenú kožušinu. Názov pochádza od slovanského boha plodnosti Tura.
Ďalej sa objavovali masky cigánky, drotára, kominára, starej ženy, nevesty a ženícha.
Čo masky počas sprievodu robili
Masky strašili deti, váľali dospelých po zemi, štípali ženy. Predstierali krádeže a rôzne nezbednosti. Všetko slúžilo na zábavu dedinčanov.
Sprievod zastavoval v každom dome. Dostával jedlo, ktoré sa neskôr spoločne konzumovalo. Dedinčania napichovali na ražne a šable slaninku či klobásu.
Veselica v krčme
Vrchol zábavy nastal v krčme. Každý sa poriadne najedol a napil. Tancovalo sa, spievalo a o polnoci sa pochovávala basa.
Tento zvyk mal divadelný charakter. Od oznámenia choroby basy až po jej pohreb. Vynesenie basy von znamenalo koniec zábavy. Ľudia sa mali pohrúžiť do seba, rozjímať a držať pôst.
Práve tieto sprievody inšpirovali dnešné maškarné bály. Slovo karneval pochádza z talianskeho carne levare – odoprieť si mäso.
Fašiangové dobroty na stoloch
Naši predkovia žili skromne. Počas fašiangov však urobili výnimku. Jedli a pili, čo im hrdlo ráčilo. Stoly sa prehýbali pod šiškami, fánkami, závinmi a pampúchmi. Nemohli chýbať ani dobroty zo zabíjačiek.
Čo príde po fašiangoch
“Fašiangy, Turíce, veľká noc príde.”
Známa pieseň spieva: “Fašiangy, Turíce, veľká noc príde.” Turíce znamenajú svätodušné sviatky. Kresťania oslavujú zostúpenie Svätého Ducha.
Pôvodne išlo o pohanské sviatky. Predkovia otvárali studničky, stavali máje, nosili domov bahniatka a zelené vetvičky. Tie ich mali chrániť pred zlými silami. Preto sa práskalo bičmi na lúkach a zakladali turičné vatry.
Slovo pochádza od slovanského boha plodnosti Tura. Turíce prichádzajú 50 dní po Veľkej noci.
