Nárast výstavby v Bratislave a okolí vytvára veľký tlak na mobilitu obyvateľov. Dôsledkom toho stúpa v uliciach počet áut, pribúdajú zápchy a trpí aj životné prostredie. Riešením by mohla byť výstavba dvoch nových regionálnych železničných tratí – z Vajnor do Pezinka a z Lamača na Záhorie do Lozorna.
Prestavbou by mala prejsť aj železničná stanica vo Vajnoroch. Memorandum o spolupráci na príprave týchto projektov podpísali štatutári Ministerstva dopravy, Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) a Železníc Slovenskej republiky (ŽSR). Informuje o tom Bratislavský samosprávny kraj (BSK).
„Masívna výstavba v Bratislave a v priľahlých obciach spôsobuje, že na cestách v meste a v jeho okolí sú zápchy prakticky každý deň. Cestná sieť už nápor nových áut nezvláda, preto vznikla potreba posúdiť možnosť vybudovania nových elektrifikovaných železničných tratí. Tie by boli určené predovšetkým pre osobnú dopravu a spájali by centrum Bratislavy s mestami a obcami v okolí, v ktorých za posledné desaťročie sledujeme najvýraznejší rast počtu obyvateľov,“ vysvetlil minister dopravy SR Andrej Doležal.
Výstavba dvoch nových železničných tratí
Konkrétne ide o výstavbu dvoch nových železničných tratí. Prvou by mala byť trať z mestskej časti Bratislava-Vajnory do Pezinka cez Chorvátsky a Slovenský Grob. V rámci toho by mala byť zrekonštruovaná aj železničná stanica Bratislava-Vajnory. Druhá nová železničná trať by mala viesť z Lamača cez Záhorskú Bystricu a Stupavu až do Lozorna.
„Železnice Slovenskej republiky už pripravujú štúdiu uskutočniteľnosti pre oba zmienené projekty. Cieľom štúdie je navrhnúť variantné riešenia výstavby a posúdiť ich uskutočniteľnosť. Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky nevznikla žiadna nová železničná trať. Teším sa, že by sa to konečne mohlo zmeniť,“ vyhlásil generálny riaditeľ ŽSR Miloslav Havrilla.
Podľa predsedu BSK Juraja Drobu sú projekty v súlade s prijatými strategickými dokumentmi EÚ a Slovenskej republiky, ako aj s Plánom udržateľnej mobility BSK, ktorý je kľúčovým strategickým dokumentom pre rozvoj dopravy na území BSK. „V Bratislavskom kraji pribudlo za uplynulých 10 rokov viac ako 100.000 obyvateľov. Problémom je, že vznikajú veľké územia s novou výstavbou bez adekvátneho napojenia na koľajovú dopravu. Trendom modernej osobnej dopravy je prepájanie rôznych dopravných módov v rámci integrovaného dopravného systému (IDS). Dosiahneme tým zlepšenie celkovej dostupnosti a obslužnosti regiónov. Z tohto dôvodu navrhujeme zapojenie železničnej dopravy do prímestskej dopravy v rámci IDS mesta Bratislava a Bratislavského samosprávneho kraja,“ uviedol Juraj Droba.
Zmienené projekty výstavby nových železničných tratí majú prispievať k rozvoju integrovaného dopravného systému vrátane možnej optimalizácie železničnej dopravy ako chrbticového systému pre prímestskú dopravu. Navrhované projekty sú aj súčasťou Plánu udržateľnej mobility Bratislavského samosprávneho kraja, v sekcii „železničná doprava – časová úroveň do roku 2035“. Čo je veľkou výhodou, počítajú s nimi územné plány BSK ako aj dotknutých miest a obcí.
Signatári memoranda Andrej Doležal, Juraj Droba a Miloslav Havrilla sa zhodli, že je potrebné v čo najväčšej miere „zmierniť negatívne dôsledky súvisiace s kontinuálnym rastom populácie a dopravy a vyriešiť zložitú dopravnú situáciu na území Bratislavského kraja. Najekologickejším a najefektívnejším spôsob prepravy osôb je železničná doprava.“
V prípade preukázania socioekonomickej návratnosti a potvrdenia ekonomickej efektivity výstavby nových regionálnych tratí sa signatári memoranda dohodli, že sa každý z nich v rámci svojich kompetencií vynasnaží vykonať úkony smerujúce k realizácii.
ŠTÚDIA USKUTOČNITEĽNOSTI – OPIS PROJEKTOV
Železničná trať Lamač – Lozorno
zdroj: BSK
Trať Devínske Jazero – Stupava
Železničná trať Devínske Jazero – Stupava bola administratívne zrušená v roku 2008 (foto).
zdroj: BSK
Táto jednokoľajná trať v minulosti umožňovala priame prepojenie obce Stupava na železničnú sieť. Trať bola neelektrifikovaná. Železničný zvršok a zariadenia železničnej infraštruktúry sú zdemontované. Časť pozemkov Objednávateľa, hlavne v lokalite bývalej železničnej stanice Stupava, je už odpredaná. Pretrvávajú snahy vybudovať na opustenom železničnom telese cyklotrasu.
Obce Záhorská Bystrica, Marianka, Stupava, Borinka a Lozorno nachádzajúce sa v zóne na severozápadnom okraji Bratislavy, ohraničenej Malými Karpatami a diaľnicou D2, sa intenzívne rozvíjajú. Narastá individuálna výstavba a počet obyvateľov, čo zvyšuje tlak na mobilitu pri dochádzaní za prácou a návštevami centra Bratislavy.
Trať Zohor – Plavecký Mikuláš
Trať Zohor – Plavecký Mikuláš je neelektrifikovaná, jednokoľajná trať (foto).
zdroj: BSK
Na nej v súčasnosti nie je zavedená pravidelná osobná doprava. Osobná doprava je na nej vykonávaná sezónne, s financovaním Bratislavského samosprávneho kraja, v rámci Integrovaného dopravného systému Bratislavského kraja.
Cieľom štúdie uskutočniteľnosti je navrhnúť možnosti a posúdiť uskutočniteľnosť variantných riešení pre priame prepojenie Bratislavy so Stupavou a Lozornom elektrifikovanou želenzičnou traťou v novej polohe, s napojením na existujúcu sieť zo ŽST Lamač, resp. severne od tejto železničnej stanice a s napojením na trať Zohor – Plavecký Mikuláš, s primárnym zámerom zlepšenia obsluhy a dostupnosti tohto územia regionálnou osobnou železničnou dopravou.
Železničná trať Vajnory – Pezinok
zdroj: BSK
Obce Čierna Voda, Chorvátsky Grob, Slovenský Grob, Viničné nachádzajúce sa v zóne na severovýchodnom okraji Bratislavy, ohraničenej železničným koridorom č. 5 a diaľnicou D1, sa intenzívne rozvíjajú. Narastá individuálna výstavba a počet obyvateľov, čo zvyšuje tlak na mobilitu pri dochádzaní za prácou a návštevami centra Bratislavy.
Cieľom štúdie uskutočniteľnosti je navrhnúť možnosti a posúdiť uskutočniteľnosť variantných riešení novej elektrifikovanej železničnej trate, určenej predovšetkým pre osobnú dopravu, prepájajúcou centrum Bratislavy, cez Vajnory a vyššie uvedené obce do Pezinka, s napojením na existujúcu sieť na trať Bratislava – Galanta v ŽST Vajnory, resp. východnej od nej a na trať Bratislava – Trnava v ŽST Pezinok.
V rokoch 2016 – 2019 bolo obnovenie trate Devínske Jazero – Stupava v pôvodnom telese s novým prepojením do Lozorna preverované v rámci štúdie realizovateľnosti „ŽSR, dopravný uzol Bratislava – štúdia realizovateľnosti“ (ďalej len „ŠR uzla BA (2019)“) v rámci prevádzkového konceptu č. 7. Prevádzkový koncept č. 7 je tzv. rozvojový prevádzkový koncept, ktorý rozširuje existujúce trate uzla Bratislava o nové spojenie so Stupavou a Lozornom, o nové spojenie Vajnory – Čierna Voda – Pezinok a o ŽST Bratislava filiálka. Potrebné investičné náklady pre tento prevádzkový koncept a celý železničný uzol sa ukázali ako nenávratné.
Kvôli rozsahu štúdie realizovateľnosti uzla BA (2019), veľkému počtu riešených problémov a úsekov a zameraniu na prioritnejšie potreby modernizácie železničnej infraštruktúry v uzle Bratislava v rámci transeurópskej siete TEN-T, nebolo možné dostatočne podrobne preštudovať regionálne potreby a potenciál týchto rozvojových tratí v iných variantoch technického a prevádzkového riešenia, resp. v kontexte možného pokračujúceho urbánneho rozvoja v zázemí mesta Bratislava.
Záujmové územia oboch projektov predstavujú najdynamickejšie sa rozvíjajúce koridory bez adekvátneho napojenia na koľajovú dopravu. Nezohľadnenie týchto faktov v zmysle zachovania aspoň územnej rezervy tak môže spôsobiť nevratnú prekážku pre výhľadovú výstavbu týchto regionálnych tratí. Navrhované stavby sú preto taktiež súčasťou Plánu udržateľnej mobility Bratislavského samosprávneho kraja, v sekcii „železničná doprava – časová úroveň do roku 2035“.
Až v roku 2022 bol spracovaný nový Plán dopravnej obsluhy Slovenskej republiky (ďalej len „SR“), ktorý na základe moderných koncepcií významne prehodnotil rozsah obsluhy a optimalizoval linkové vedenie na železničných tratiach aj v okolí Bratislavy. Prevádzkový koncept č. 7 nie je úplne koherentný s týmto základným konceptom, a preto sa požaduje ho prehodnotiť a predefinovať.
Špecifické požiadavky
Zhotoviteľ štúdie uskutočniteľnosti musí rešpektovať aj nasledovné špecifické prevádzkovo-technické požiadavky na spracovanie vybraných častí:
- mimo riešených projektov bude rešpektovať výsledky už spracovanej ŠR uzla BA (2019), predovšetkým z hľadiska navrhnutých stavebno-technických opatrení na železničných tratiach a v staniciach,
- zohľadniť vplyv ďalších rozvojových zámerov v železničnom uzle a regióne, ako je: Štúdia uskutočniteľnosti zvýšenia priepustnosti trate Bratislava – Dunajská Streda – Komárno a výhľadové prevádzkové zaťaženie trate Viedeň – Marchegg – Devínska Nová Ves – Bratislava (spracovávaná Štúdia uskutočniteľnosti zdvojkoľajnenia a elektrifikácie trate Devínska Nová Ves – Marchegg – št. hr. SK/AT),
- opatrenia na zlepšenie ponuky a dostupnosti osobnej železničnej dopravy na základe taktovej železničnej služby navrhnúť tak, aby boli koordinované a kompatibilné s inými plánovanými opatreniami v rámci dopravného systému v bratislavskom regióne,
- vyhodnotiť možnosti využitia trate nielen pre prímestské osobné vlaky, ale aj pre regionálnu a diaľkovú osobnú dopravu, resp. nákladnú dopravu, vrátane dopadov na technické riešenie a investičné náklady,
- technické návrhy vyhotoviť na podklade podrobného modelu terénu s cieľom preukázať skutočnú technickú realizovateľnosť navrhnutých riešení,
- zvláštnu pozornosť venovať miestam napojenia na existujúcu infraštruktúru a ich dopadom z pohľadu prevádzkových a kapacitných obmedzení a navrhne príslušné opatrenia,
- spracovať koncept železničných oznamovacích, zabezpečovacích a rádiových zariadení umožňujúci diaľkové riadenie dopravy v uvedenom úseku z jedného miesta,
- preveriť potrebu výstavby nových, resp. úpravu existujúcich trakčných napájacích staníc a ich elektrického napájania z rozvodnej siete Západoslovenská Distribučná, a.s., špecificky pre Projekt A preveriť elektrifikáciu v úseku Zohor – Lozorno, (možnosť napájania trate v Projekte A z oboch strán),
- v novonavrhovaných staniciach a zastávkach navrhnúť priestory pre cestujúcich a prístup na nástupištia s ohľadom na frekvenciu spojov a cestujúcich v súlade s TSI PRM tak, aby vyhovovali potrebám osôb so zníženou schopnosťou pohybu a orientácie,
- navrhnúť napojenia staníc a zastávok navrhovaného úseku na nadväznú dopravnú infraštruktúru – cesty, chodníky, ako aj na prepojenie s ostatnými módmi osobnej dopravy vrátane IAD (Park and Ride),
- individuálne posúdiť križovania nových tratí s cestnými komunikáciami, špecificky pre Projekt B križovanie s novou diaľnicou D4,
- do investičných nákladov zahrnúť aj náklady spojené s odstránením už nevyužívanej železničnej infraštruktúry (napr. odstránenie stavieb železničného spodku ako sú mosty, priepusty v pôvodnom, opustenom železničnom telese, alebo budovy, ktoré nie je možné odpredať),
- vyhodnotiť aj dopad nových tratí v miestach napojenia na existujúcu infraštruktúru a cieľové železničné stanice, kde bude vykonávaný obrat súprav a navrhne prípadnú úpravu železničnej infraštruktúry v týchto staniciach podľa nových prevádzkových požiadaviek,
- preveriť a definovať je miesto deponovania a prevádzkového ošetrenia vlakových súprav pre celodenný cyklus prevádzky na tejto trati a v nadväznosti na to definovať potrebnú infraštruktúru ako súčasť investičných nákladov.
zdroj: BSK
