Fašiangy spojené s ochutnávkou zabíjačkových špecialít v sobotu 16. februára 2019 v Brezovej pod Bradlom.

Mesto Brezová pod Bradlom v spolupráci s Dobrovoľným hasičským zborom, Technickými službami a Centrom voľného času Domček zorganizoval na námestí v Brezovej pod Bradlom program Fašiangy spojené s tradičnou ochutnávkou zabíjačkových špecialít.

V sprievodnom programe sa predstavili FS Brezová a Palko Bako z Miškech Dedinky. Pre deti od 10.00 hodiny prebiehal karneval, súťaže a nechýbali odmeny a teplý čaj.

Mäsiar Štefan: ” Robíme tradičnú ľudovú zabíjačku, ktorá na Myjavských kopaniciach už vymiera a k ochutnávaniu budú z neho tradičné výrobky.”

Na otázku, či rozhoduje aj fakt, aké je to prasa? Štefan s úsmevom odpovedal: “Nie je prasa ako prasa. Dnes je viac svíň ako prasiat!”

Fašiangy – tradícia

Je to trojtýždňový sviatok, ktorý v minulosti začínal sviatkom Troch kráľov 6. januára a končil Popolcovou stredou –  v roku 2019 to bude 6. marca. Toto obdobie predchádzalo štyridsať dennému pôstnemu obdobiu pred Veľkou nocou, kedy sa má upustiť od požívania mäsa. Preto boli fašiangy oficiálne považované za sviatok jedla. Jediným a hlavným účelom bolo dosýta sa najesť. Keďže fašiangy spájali s bujarými zábavami. Najväčšia fašiangová zábava sa konala na konci tohto obdobia v utorok a vtedy sa pochovávala aj basa.

Korene fašiangových zvykoslovných útvarov siahajú do dávnej minulosti slovanských pohanských predkov. Fašiangové obchôdzky a zábavy vrcholili na spoločnej veselici v krčme, kde sa z naturálií zozbieraných po celej dedine vystrojila hostina spojená s tancovačkou.

Tance šablárov patria k tradičným tancom na Záhorí. Tieto tance boli súčasťou obchôdzok mládencov po dedine. Ich účelom bolo symbolicky zabezpečiť prosperitu hospodárstva. Tie sa viažu predovšetkým k strednému Záhoriu, do ktorého spadá aj Borský Mikuláš, kde sa s týmto tancom môžete stretnúť aj v súčasnosti. V mestách je tradícia fašiangov spojená s plesmi a bálmi.

Slovo fašiang pochádza z nemeckého vast-schane, ktoré vo voľnom preklade znamená posledný nápoj. Symbolizovalo nastávajúci 40-dňový pôst pred Veľkou nocou, ktorý sa najmä v minulosti bral veľmi vážne. Práve preto mali byť posledné fašiangové dni, nazývané ostatky, dňami bujarej zábavy. Z veľkomoravského obdobia je z nášho územia známy názov mjasopust.

zdroj: NaZahori.sk a wikipedia.org