V Sobotišti sa našli historické denáre zo 17. storočia

[caption id="attachment_20046" align="alignnone" width=""] Sobotište Habánska architektúra foto: mapio.net / Filip Jurovatý[/caption]Počas prebiehajúcich zemných prác na statickom zabezpečení objektu mlyna v habánskom dvore v Sobotišti našla jeho majiteľka na rôznych miestach v interiéri a v hline vyvezenej z interiéru sedem mincí. Informoval krajský pamiatkový úrad v Trnave na svojej oficiálnej webovej stránke. Nájdené mince v Sobotišti / Foto: Matúš Sládok Habánsky dvor v Sobotišti vznikol v polovici 16. storočia juhozápadne od vtedajšieho intravilánu obce pri existujúcom mlyne. K významným budovám sa popri mlyne, krčmy (kľúčiarne), kaplnky a zvonice s hodinami zaraďuje radnica. Dvojpodlažný objekt sa nachádza v centre dvora na severnej strane námestíčka a využíval sa ako spoločensko-správne centrum miestnej komunity. Je takmer obdĺžnikového pôdorysu s charakteristickou vysokou sedlovou strechou ukončenou murovanými štítmi. V roku 2011 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Počas prebiehajúcich zemných prác na statickom zabezpečení objektu našla jeho majiteľka v auguste tohto roku na rôznych miestach v interiéri a v hline vyvezenej z interiéru 7 mincí – denár Mateja II. z roku 1616, denáre Ferdinanda II. z rokov 1626, 1627 a 1630, denár Leopolda I. z roku 1682, 10 halier Františka Jozefa I. z roku 1909 a československý 20 halier z roku 1921. Denáre boli vyrazené v kremnickej mincovni. Archeológovia KPÚ Trnava počas obhliadky našli detektorom kovov ďalšiu mincu – bližšie neurčené falzum denára zo 17. storočia. K ďalším dôležitým nálezom z interiéru radnice zaraďujeme neskorostredovekú keramiku. Súbor mincí je svedectvom o vzniku a vývoji stavby radnice dokladajúcej život uzatvorenej spoločenskej skupiny žijúcej v bratskom dvore. Mince sú zatiaľ jedinými známymi presne datovanými archeologickými nálezmi z územia Pamiatkovej zóny Sobotište. zdroj: www.pamiatky.sk / Eva Šabíková, Matúš Sládok Habáni prišli na Slovensko z Moravy v 16. st. Sobotište Habánska architektúra foto: mapio.net / Filip Jurovatý Od polovice 16. storočia sa na Západnom Slovensku usádzajú novokrstenci – Habáni, náboženskí exulanti z Moravy, kam prišli prevažne z územia Rakúska a Nemecka. Exil novokrsteneckých spoločenstiev s územia Moravy súvisí s vydaním reštrikčných zákonov v roku 1545, ktoré ich prinútili usadzovať sa na priľahlom území nábožensky tolerantnejšieho Uhorska, kde podľa osobitných princípov spoločenského života zakladali tzv. bratské dvory.V ďalších rokoch, až do roku 1622, kedy Moravu po bitke na Bielej hore a následnej rekatolizácii Moravy a Čiech definitívne opustili, vznikli na západnom Slovensku ďalšie Habánske obce. Po roku 1622 tu Habáni žili vo vyše tridsiatich obciach. Ich počet sa v tom čase odhaduje na 20 – 30 tisíc osôb.Najstarší bratský dvor na území Slovenska vznikol v roku 1546 práve v obci Sobotište. Pôvod majú v Nemecku, odkiaľ museli počas reformácií utiecť. Habáni žili v samostatných sebestačných komúnach - haushabenoch s vlastnou hospodárskou samosprávou. Známi boli svojou remeselníckou zručnosťou, najmä v oblasti keramiky. VIAC TU: http://www.nazahori.sk/index.php/senica/item/467-po-stopach-habanov-v-sobotisti