Spaľovňa v Skalici: Vyjadrilo sa iba šesť poslancov, mesto drží „bobríka mlčania“

Téma spaľovne v Skalici naďalej rozdúchava vášne. Zároveň však odhaľuje aj politické postoje mestských poslancov, ktorých sa väčšina k projektu spaľovne nevyjadrila. Mesto tiež drží „bobríka mlčania“. Napätie sa stupňuje a vo vzduchu už cítiť budúcoročné voľby do samosprávy. Súčasne investor bojuje o verejnú mienku všetkými dostupnými prostriedkami. Investor nedávno prekvapujúco podporil referendum o spaľovni. Jeho skutočné motívy však ostávajú nejasné. Napriek všetkému, najsilnejšie karty v celej kauze majú poslanci mestského zastupiteľstva. Práve oni môžu umožniť zmenu územného plánu. Alebo ju naopak zablokovať. https://www.nazahori.sk/spalovna-pri-batovom-kanali-biznis-pre-investora-alebo-potreba-pre-region/ Mlčanie väčšiny poslancov Práve preto redakcia NaZahori.sk oslovila všetkých poslancov s rovnakými otázkami, aby mali možnosť interpretovať svoje názory a to s tým, že budú zverejnené bez redakčných úprav. Napriek tomu sa vyjadrilo len šesť z 19... Poslankyňa Jana Slobodová-Rekošová prisľúbila vyjadrenie na neskôr. Zvyšných dvanásť poslancov úplne ignorovalo žiadosť o stanovisko. Medzi mlčiacimi sú Petra Balážiková, Peter Bartoš, Ľuboš Beňa, Veronika Buc, Adrián Hertl, Katarína Chovancová, Miroslav Lipovský, Štefan Miša, Erik Rangl, Milan Roman, Roman Špaček a Peter Vaculka. Mesto takisto mlčí Mesto Skalica tiež neodpovedalo na otázky. Hovorca Juraj Chovanec neposlal na naše otázky odpovede ani žiadne iné vyjadrenie. Vedenie mesta zrejme uprednostňuje iné priority, keďže momentálne rieši názvy autobusových zastávok, interpretov na Skalický jarmok či architektonickú súťaž k Mestskému parku. Rozdelené názory medzi aktívnymi poslancami Poslanci, ktorí sa vyjadrili, majú rôzne postoje. Niektorí požadujú komplexnú štúdiu EIA pred akýmkoľvek rozhodovaním. Iní ju nepovažujú za nevyhnutnú. Rudolf Šantavý odpovedal, ale sa nevyjadril. Namiesto toho navrhol osobné stretnutie s redaktorom a jeho odpoveď obsahovala kritiku novinárskej práce. Kapacita spaľovne vyvoláva otázky Ľudovít Košík pripúšťa potrebu riešiť rastúci odpad. Súhlasil by s menšou spaľovňou pre okres Skalica. Navrhované umiestnenie pri hranici s ČR však považuje za nevhodné. Obzvlášť pre plánovaný rozsah celého bývalého Západoslovenského kraja. Edita Hollá odmieta spaľovňu v Skalici. Nesúhlasí s dovozom 90 % odpadu. Vyjadrila obavy z dopravného zaťaženia kamiónovými vozidlami. Navrhnutý pozemok s prírodou považuje za nevhodný. Spaľovňu by radšej umiestnila do priemyselnej oblasti. Odborný prístup verzus jasné stanovisko Juraj Mikúš prezentuje najrozsiahlejšie informácie. Navštívil podobnú prevádzku v rakúskom Zistersdorfe. Zúčastnil sa verejnej prezentácie projektu. Čaká na správu o hodnotení EIA a jej verejné prerokovanie. Mikúš kritizuje predčasnú kampaň proti výstavbe. Poukazuje na dezinformácie v diskusii. Pripomína, že schvaľovanie územného plánu bude až po EIA procese. Martin Kojš jasne odmieta spaľovanie odpadu v danom území. Považuje umiestnenie za nevhodné aj kvôli počtu obyvateľov. Spaľovňa na okraji republiky mu nedáva zmysel. Upozorňuje na zvýšené dopravné zaťaženie a možné havárie. Požiadavka na transparentnosť Martin Štepán zdôrazňuje potrebu komplexnej štúdie EIA. Považuje ju za nevyhnutnú pred zmenou územného plánu. Umiestnenie pri Baťovom kanáli vníma ako citlivé. Obáva sa dopadov na cestovný ruch a kvalitu života. Štepán jasne deklaruje svoj postoj. Po dokončení odborných analýz bude rešpektovať názor väčšiny obyvateľov. Trvá na intenzívnejšej komunikácii medzi všetkými zainteresovanými stranami. Kapacita presahuje potreby regiónu Podľa samotného investora má plánovaná spaľovňa kapacitu 135.000 ton. Toto číslo investor prezentoval vo svojej žiadosti na Environmentálny fond. Na jedného obyvateľa Slovenska pripadá podľa oficiálnych štatistík približne 200 kg vyprodukovaného zmesového odpadu ročne. To znamená, že plánovaná spaľovňa má kapacitu pre 675.000 ľudí a tákáto kapacita výrazne presahuje regionálne potreby. Po spaľovaní zostáva približne 30 % nebezpečného odpadu – popolček a škvára. Tento popolček vyžaduje špeciálne skladovanie. Informácie o nakladaní s týmto odpadom však chýbajú. Investor podporuje referendum Zaujímavý je postoj investora k referendu. Spoločnosť GGES oficiálne vyzvala k jeho konaniu. Generálny riaditeľ Ivan Peschl tvrdí, že projekt vyvoláva emócie a dezinformácie. Referendum považuje za férovú cestu zapojenia verejnosti. Zároveň prebiehajú petičné akcie občanov. Zbierajú podpisy nielen za referendum o spaľovni, ale aj za odvolanie primátorky mesta Skalice Oľgy Luptákovej. Občania vyčítajú vedeniu mesta najmä nedostatočnú komunikáciu s obyvateľmi. Európske ciele verzus spaľovanie Európska únia stanovila jasné ciele. Do roku 2035 treba dosiahnuť 65 % mieru recyklácie. Súčasne sa má obmedziť skládkovanie na 10 %. Viacerí odborníci upozorňujú, že spaľovanie prekáža týmto cieľom. Ako ďalej upozorňujú, alternatívne riešenia zahŕňajú lepšie triedenie a recykláciu. Modernizácia systémov by bola efektívnejšia ako výstavba spaľovne. Navyše by podporila cirkulárnu ekonomiku. Rozhodnutie je v rukách poslancov Kľúčové rozhodnutie majú mestskí poslanci. Bez zmeny územného plánu sa spaľovňa postaviť nemôže. Lokalita pri Baťovom kanáli je určená na rekreáciu a turistiku. Poslanci môžu projekt podporiť alebo zablokovať. Ich rozhodnutie ovplyvní budúcnosť regiónu na desaťročia. Doterajšie mlčanie väčšiny však vyvoláva otázky o transparentnosti procesu. Občania majú stále možnosť ovplyvniť rozhodovanie. Prostredníctvom petícií a referenda môžu vyjadriť svoj postoj. Budúcnosť Skalice tak závisí aj od aktívnej účasti obyvateľov. https://www.nazahori.sk/referendum-o-spalovni-v-skalici-okrem-obcanov-k-nemu-vyzyva-aj-investor/ Úplné vyjadrenia poslancov bez redakčných úprav Martin Štepán Posúdenie kapacity a potreby zariadenia Áno, považujem za absolútne nevyhnutné mať k dispozícii komplexnú štúdiu EIA ešte pred tým, ako sa pristúpi k zmene územného plánu. Proces EIA je transparentný, medzinárodne rešpektovaný a poskytuje odborné odpovede na všetky kľúčové otázky, ktoré verejnosť právom zaujímajú. Kapacita zariadenia, ktorú uvádzate, prirodzene vyvoláva otázniky. Potrebujeme jasne vedieť, pre aký región je plánovaná kapacita určená, odkiaľ sa má odpad vôbec do našej Skalice dovážať, v akom množstve a aký to bude mať konkrétny vplyv na dopravu a životné prostredie v Skalici a okolí. Súlad s charakterom územia Umiestnenie takéhoto priemyselného objektu v blízkosti Baťovho kanála, teda v oblasti určenej pre rekreáciu a turistiku, vnímam ako mimoriadne citlivé. Potrebujeme dôkladne posúdiť všetky riziká, vrátane možných negatívnych dopadov na rozvoj cestovného ruchu a kvalitu života obyvateľov na Krivých kútoch, celej Skalice a okolitých obcí, vrátane Sudoměříc. Práve na tieto otázky nám má poskytnúť odpoveď odborný proces medzinárodnej EIA. Až na základe výsledkov tohto procesu budeme môcť zodpovedne posúdiť, či je navrhovaná lokalita vhodná, alebo je potrebné hľadať iné riešenie. Nakladanie s nebezpečným odpadom Som informovaný o tom, že po spaľovaní vzniká určitý podiel zvyškového odpadu (popolček a ďalšie látky), ktoré môžu byť klasifikované ako nebezpečné. Momentálne však nemám kompletné odborné informácie o tom, kde a akým spôsobom bude tento odpad skladovaný a aké presné environmentálne riziká to môže priniesť. Práve odpovede aj na tieto dôležité otázky nám musí poskytnúť EIA. Bez nich nemôžeme zodpovedne rozhodnúť. Alternatívy odpadového hospodárstva Zvyšovanie miery recyklácie a rozvíjanie moderných alternatívnych riešení odpadového hospodárstva je jednoznačne prioritou. Plne sa stotožňujem s cieľom Európskej únie dosiahnuť do roku 2035 mieru recyklácie minimálne na úrovni 65 %. Som však presvedčený, že okrem intenzívneho triedenia odpadu potrebujeme aj udržateľné a odborné riešenie, ako je ZEVO, ak sa odbornými analýzami preukáže, že je bezpečné, efektívne a prináša viac benefitov ako negatív. Opäť opakujem – všetko toto musí byť dôkladne a transparentne posúdené práve procesom EIA. Touto cestou zároveň jasne vyjadrujem svoj postoj, že po doložení a zodpovedaní všetkých argumentov – pozitívnych aj negatívnych – bude pre môj konečný postoj na zastupiteľstve (ak k takému hlasovaniu príde) rozhodujúci názor občanov Skalice. Už tu bola jedna petícia, aktuálne prebieha ďalšia. Ak sa aj ukáže, že benefity ZEVO prevyšujú jeho negatíva, pre mňa bude smerodajný postoj väčšiny obyvateľov mesta, ktorý budem rešpektovať a podporovať. Zároveň dlhodobo zdôrazňujem potrebu intenzívnejšej odbornej diskusie na verejnom fóre, kde občania dostanú všetky relevantné odborné informácie a fakty – tak pozitívne ako aj negatívne – priamo od expertov. Preto som za odborný, zákonný a transparentný postup. Budem trvať na intenzívnejšej komunikácii a diskusii medzi mestom, odborníkmi, poslancami a najmä občanmi, aby sme mohli robiť zodpovedné rozhodnutia v prospech Skalice. Ak by pred finálnym rozhodovaním neprebehlo žiadne takéto verejné stretnutie, osobne sa ho pokúsim iniciovať alebo jednoznačne podporím každú takúto iniciatívu. Ľudovít Košík „Nie som odborníkom na enviromentalistiku, nejakým spôsobom je treba pribúdajúci odpad likvidovať ale bol by som možno za menšiu spalovňu, ktorá by likvidovala odpad z okresu bývalého Senica. Ale na mieste, ktoré je vybrané nie je asi vhodná spalovňa i pre blízkosť k hranici z ČR už vôbec nie v naplánovanom rozsahu pre celý bývalý Západoslovenský kraj. Čakám na vyjadrenie kompetentných orgánov ale nie som jej zástancom." Rudolf Šantavý „Pán Miček, doteraz som si vašu prácu vážil, tak si ju prosím nekazte spôsobom ala Želmíra Macháčková a jej Obzor. Ak máte skutočne záujem o odpovede na Vaše otázky z mojej strany, navrhnite termín osobného stretnutia, rád sa podelím o informácie ktoré mám. S pozdravom Šantavý." Edita Hollá 1. Posúdenie kapacity a potreby zariadenia: Považujete za potrebné mať k dispozícii komplexnú štúdiu EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie) pred rozhodovaním o zmene územného plánu? Ako vnímate informáciu, že plánovaná spaľovňa má podľa odborníkov kapacitu pre približne 700 000 obyvateľov, pričom Skalica má len 15 000 obyvateľov? Nepovažujem za potrebné mať k dispozícii komplexnú štúdiu EIA v tejto otázke. Nesúhlasím s tým, aby v Skalici (nie len na danom pozemku) vyrástlo ZEVO - spaľovňa. Nesúhlasím s tým, aby sa do Skalice dovážalo 90 % odpadu. Zevo je možno (neviem) ekologické riešenie, ale čo potom to množstvo kamiónov, ktoré k nám budú denne jazdiť? Budú elektrické? Netuším. 2. Súlad s charakterom územia: Aký je Váš názor na umiestnenie priemyselného objektu takéhoto rozsahu v lokalite pri Baťovom kanáli, ktorá je v územnom pláne regiónu definovaná ako rekreačný územný celok určený pre oddych a turistický ruch? Ako by podľa Vás táto zmena ovplyvnila rozvoj cestovného ruchu a kvalitu života obyvateľov v meste Skalica? Vybraný pozemok, ktorý má aktuálne krásnu prírodu, mi vôbec nesedí na výstavbu tohto objektu. Viem si predstaviť ZEVO v priemyselnej oblasti, kde je tomu vybudovaná aj patričná infraštruktúra. 3. Nakladanie s nebezpečným odpadom: Akým spôsobom ste sa oboznámili s plánom nakladania s nebezpečným odpadom, ktorý vznikne po spaľovaní? Podľa dostupných informácií po spálení 130 000 ton odpadu ročne zostáva približne 30 % zvyškového odpadu (popolček a iné), ktorý je klasifikovaný ako nebezpečný. Máte informácie o tom, kde a ako bude tento odpad skladovaný a aké environmentálne riziká to môže priniesť pre región? Nie, nemám tieto informácie. 4. Alternatívy odpadového hospodárstva: Aký je Váš pohľad na alternatívne riešenia odpadového hospodárstva v kontexte cieľov Európskej únie dosiahnuť 65 % mieru recyklácie do roku 2035? Zvažovali ste možnosti investícií do systémov triedenia a recyklácie odpadu ako alternatívu k spaľovni? K tomuto sa neviem vyjadriť. Juraj Mikúš 1. Téme Centra ekologického hospodárstva sa ako poslanec venujem od prvej prezentácie investora pre nás poslancov. Bol som tak na návšteve podobnej prevádzky ZEVA v rakúskom Zistersdorfe ako aj na verejnej prezentácii projektu pre občanov. V rámci procesu EIA je známy rozsah hodnotenia a počkám si na správu o hodnotení ako aj na jej verejné prerokovanie. Na verejnom prerokovaní sa budem aktívne pýtať investora a počúvať odpovede. Budem čakať aj na odpoveď na moju otázku ohľadne dopravného zaťaženia mesta, ktorú som investorovi položil na verejne prezentácii. K správe o hodnotení potom máme možnosť podať ministerstvu svoje stanoviská. To je korektný postup v ktorom ani Skalica ani jej občania o nič neprichádzajú. Občania mi hovoria že nemajú dostatok objektívnych informácii a vnímajú spolitizovanie celej témy. Zmena územného plánu má svoj štandardný proces, v rámci ktorého ešte pred samotným schválením prebieha jeho verejné prerokovanie. My sme ešte v štádiu kedy ani len nezačalo jeho verejné prerokovanie a úplne predčasne bez vypočutia všetkých argumentov pre aj proti sa tu spustila kampaň proti výstavbe spaľovne, často s podsúvanými dezinformáciami. Pritom časovo logicky bude schvaľovanie územného plánu nasledovať až po verejnom prerokovaní v rámci procesu EIA. Na druhú časť vašej otázky- úprimne neviem odkiaľ ste zobrali číslo 700 000 obyvateľov, podľa informácii ktoré nám boli prezentované investorom na stretnutí s verejnosťou v mestskom kine ešte v decembri, a tiež na stretnutiach zástupcu investora s mestskými komisiami, by mala byť spádová oblasť približne 80km a odpad by sa mal dovážať s výnimkou Sudoměříc iba zo Slovenska. 2. Počkám si na vizualizáciu samotného projektu, ktorú sme požadovali od investora a ktorá nám má byť predstavená na verejnom prerokovaní. ZEVO má byť umiestnené približne 2km od Skalického prístavu na Baťovom kanále. Tak to nám poslancom prezentoval investor. To, ako to ovplyvní cestovný ruch, bude závisieť najmä od toho, ako to bude vyzerať a čo tam investor plánuje ponúknuť. Zatiaľ o tom nemáme žiadne informácie. Práve preto je dôležité si počkať na všetky argumenty za a proti a potom sa rozhodnúť. 3. Zatiaľ vychádzam len z toho čo som sa dozvedel pri návšteve ZEVA v Zistersdorfe. Podľa týchto informácii predstavuje škvára približne 20% z celkového množstva odpadov na vstupe pričom sa následne používa napr. pri výstavbe ciest, alebo ako inertná zložka pri prekrývaní a rekultivácii skládok. Škvára nie je definovaná ako odpad. Čo sa týka popolčeka ten tvorí od 2-5% z celkového množstva odpadov na vstupe, tento je definovaný ako nebezpečný odpad. Po jeho zachytení pri spaľovacom procese nám v Zistersdorfe ukazovali ako sa priamo bez kontaktu s ovzduším natlačí do vzduchovo-tesných cisterien a vyvezie na určenú skládku nebezpečného odpadu. 4. Samozrejme že vítam snahu EU dosiahnuť 65% mieru recyklácie do roku 2035, aj keď sa obávam jej naplnenia v podmienkach SR. Zároveň je však potrebné verejne hovoriť o zákaze skládkovania po roku 2035. Možno nebudem za túto odpoveď populárny, ale čísla sú také, že tento problém už vyriešili alebo ešte riešia jednotlivé štáty EÚ práve výstavbou ZEVO. Veľmi zaujímavý je fakt, že čím väčšia je miera energetického zhodnotenia, tým menšia je miera skládkovania. A to platí aj pre krajiny kde je recyklácia na veľmi vysokej úrovni. Martin Kojš 1. Posúdenie kapacity a potreby zariadenia: Považujete za potrebné mať k dispozícii komplexnú štúdiu EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie) pred rozhodovaním o zmene územného plánu? Ako vnímate informáciu, že plánovaná spaľovňa má podľa odborníkov kapacitu pre približne 700 000 obyvateľov, pričom Skalica má len 15 000 obyvateľov? K tomu, aby som sa rozhodol, komplexnú štúdiu EIA nepotrebujem. Viem, že spaľovanie odpadu v danom území neakceptujem. Umiestnenie spaľovne vzhľadom na počet obyvateľov ako množstvo odpadu vyprodukovaného v danom území je nedostatočné. Umiestnenie spaľovne na okraji republiky je nevhodné. Je potrebné hľadať iné umiestnenie, ktoré by umožňovalo zvoz odpadu zo všetkých strán, čím by znížilo férovejšie náklady na zvoz odpadu obyvateľom a tiež pri inom väčšom meste by umožnilo odovzdanie tepla väčšiemu počtu obyvateľov. Aký je Váš názor na umiestnenie priemyselného objektu takéhoto rozsahu v lokalite pri Baťovom kanáli, ktorá je v územnom pláne regiónu definovaná ako rekreačný územný celok určený pre oddych a turistický ruch? Ako by podľa Vás táto zmena ovplyvnila rozvoj cestovného ruchu a kvalitu života obyvateľov v meste Skalica? Do rekreačného územného celku takýto objekt nepatrí. Kvalitu života by ovplyvnili ťažké vozidlá, ktorých počet by sa na cestnom ťahu výrazne zvýšil. Tieto vozidlá okrem hluku, vypúšťajú do ovzdušia výfukové plyny, ktoré sú škodlivé pre obyvateľstvo. Znížili by sa priepustnosti križovatiek. Pri "malých haváriách" v spaľovni, ktoré sú pomerne časté - ako môžete vidieť v médiách - by prišlo k negatívnym vplyvom na životné prostredie a obyvateľstvo. Atraktivita územia by sa znížila, obyvatelia ak by mali možnosť, pri kúpe bývania by vyhľadávali inú lokalitu. 1. Nakladanie s nebezpečným odpadom: Akým spôsobom ste sa oboznámili s plánom nakladania s nebezpečným odpadom, ktorý vznikne po spaľovaní? Podľa dostupných informácií po spálení 130 000 ton odpadu ročne zostáva približne 30 % zvyškového odpadu (popolček a iné), ktorý je klasifikovaný ako nebezpečný. Máte informácie o tom, kde a ako bude tento odpad skladovaný a aké environmentálne riziká to môže priniesť pre región? Informáciu o tom, ako a kde bude skladovaný odpad po spálení nemám. Áno viem, že je nebezpečný. Odvoz spáleného odpadu nám opäť zaťaží dopravnú infraštruktúru a životné prostredie. Informácie o odpade mám z ekologicky zameraných portálov. 2. Alternatívy odpadového hospodárstva: Aký je Váš pohľad na alternatívne riešenia odpadového hospodárstva v kontexte cieľov Európskej únie dosiahnuť 65 % mieru recyklácie do roku 2035? Zvažovali ste možnosti investícií do systémov triedenia a recyklácie odpadu ako alternatívu k spaľovni? Existujú štúdie, že v oblasti kde vznikli spaľovne sa pomer vytriedeného odpadu znížil. Alternatívne riešenia vs spaľovanie nám neboli investorom ale ani zástupcami mesta predstavené. Spaľovaním prichádzame o suroviny, ktoré sme mohli získať vytriedením a recykláciou. Najlepšie je odpad nevytvárať- myslime na to už pri nákupoch, vyhýbajme sa zbytočným obalom. https://www.nazahori.sk/kontroverzny-obchod-s-akciami-bvs-skalica-pred-dolezitym-rozhodnutim/