„Každý môže byť slobodný len tak, aby svojou slobodou neutláčal slobodu druhých.“  – Marek Mach, študent gymnázia. 

Občianska iniciatíva Zabudnuté Slovensko „Otvorene o extrémizme a totalitách fašizmu a komunizmu“ sa predstavila v Skalici. Bolo to 17. posedenie naprieč Slovenskom.

Na Záhorí stretnutie začalo doobeda so žiakmi štyroch skalických škôl. Následne prebehla diskusia a premietal sa film s tematikou holokaustu. Podvečer bol zraz s návštevníkmi podujatia zo Skalice a okolia. 

Celú diskusiu viedol historik Pamäti národa Patrik Dubovský. Hosťami boli aj Eva Mosnáková, žena ktorá prežila holokaust, farár z Rusoviec Július Prachár a študent senického gymnázia Marek Mach. Hudobne sprevádzal pesničkár Miloš Janoušek. 

Zástupcom  iniciatívy a jedným z organizátorov bol občiansky aktivista Michal Karako. 

Patrik Dubovský, historik

„ V spoločnosti sa objavuje nenávisť a tá je najhorším problémom, lebo vedie k prejavom extrémizmu.“

„ Nevysporiadali sme sa s totalitným režimom  po revolúcii  roku 1989.“

Július Prachár, farár z Rusoviec

„ Extrémizmus je zlý, možno len extrémizmus lásky môže byť dobrý“

„ Treba si pripomenúť svoje krivdy, aby sme nezabudli a neopakovali.“

Eva Mosnáková, žena ktorá prežila holokaust

„Už dávno viem, že každý fanatizmus je nebezpečný. Či je to komunistický, fašistický, islamský, alebo kresťanský.“

Spájalo ju dlhoročné priateľstvo s Antonom Srholcom rodákom zo Skalice.

„Keď dostal Anton Srholec Bielu Vranu, bol už veľmi chorí. Gratulovala som mu mailom. Tonko mi odpísal slová, na ktoré nikdy nezabudnem! “Vy moje lásky, naše priateľstvo je mi pokladom. Všetko dobré prajem, šalom Antonio.“ 

Vyjadrila sa aj k nevyrovnaniu s minulosťou.

„Chyba je, že sme sa nevyrovnali s minulosťou. V Mníchove majú Centrum histórie fašizmu priamo na mieste, kde stál Hnedý dom aj s dôkazmi jeho zločineckej existencie na štyroch poschodiach. Deti sa tam chodia učiť, sú tam prednáškové siene.“

Pani Mosnáková sa vyjadrila aj k dnešnej situácii na Slovensku.

„Máme na výber extrémizmus, nenávisť , korupciu alebo slušné Slovensko. Je to len na nás, čo si vyberieme.“

Prezident Andrej Kiska udelil Eve Mosnákovej štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu a ochranu ľudských práv a slobôd.

Eva Mosnáková sa narodila v roku 1929 v Brne v hlbokej ekonomickej kríze. Prvé  roky prežila v Handlovej.

Cez druhú svetovú vojnu sa s rodičmi sedem mesiacov ukrývala pred transportom do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau na majeri pri Močenku neďaleko Nitry.

V rodine záchrancov stretla aj budúceho manžela Vladimíra. Angažovala sa v roku 1968 proti okupácii Československa. 

Marek Mach, študent gymnázia v Senici

„Po voľbách v roku 2016, keďsa do parlamentu dostala extrémisticka strana ĽSNS, som si uvedomil, že veľká časť jeho voličov mladý voliči aj prvovoliči. Podľa môjho názoru si nedostatočne uvedomili, koho volili. Kedže som sa zaujímal o politickú situáciu na Slovensku a celkovo o politiku, som sa rozhodol, že moje názory a vedomosti spíšem na jedno miesto. Založil som webovú stránku  mladiprotifasizmu.sk.“

Téma extrémizmu je aktuálna aj v týchto dnešných časoch, čo dokladuje aj zloženie parlamentu a prejavy v  spoločnosti. 

Občianska iniciatíva Zabudnuté Slovensko

• aktivity proti fašizmu, ako aj rôznym formám extrémizmu a násilia

• vyjadrenie spolupatričnosti medzi ľuďmi z rôznych regiónov, profesií a spoločenských vrstiev 

• vyjadrenie podpory regiónom a vytvorenie tlaku na riešenie ich problémov 

• vyjadrenie nespokojnosti a občianskeho postoja verejne známymi ľuďmi 

• nadviazanie spolupráce s predstaviteľmi mesta a mládežou z mesta a jeho okolia pomocou rôznych aktivít

Obsahovou stránkou je diskusia s verejne známymi osobnosťami na témy slobody, extrémizmu, xenofóbie, ale aj novodobej histórie Slovenska 20. storočia so zameraním na totalitné režimy, ktoré výrazne formovali a zasahovali do verejného aj súkromného života. Koncerty a diskusie sú zároveň vyjadrením spolupatričnosti jednotlivým regiónom Slovenska a akousi symbolickou podporou v tom, aby na nich „zodpovední“ ľudia mysleli a riešili konkrétne problémy v nich dlhodobo a adresne.