Kopčany sa stali známymi až po vzniku republiky zásluhou T. G. Masaryka.
Tomáš Garrigue Masaryk (TGM) sa narodil 7. marca 1850 v Hodoníne a zomrel 14. septembra 1937 v Lánoch. Jeho otec, Jozef Maszárik, bol Slovák z Kopčian.
Obec Kopčany
Obec Kopčany patrila administratívne do roku 1918 do okresu Holíč, Nitrianskej župy Rakúsko – Uhorskej monarchie. Správa obce pozostávala z obecného výboru, na čele ktorého stál volený richtár. Posledným richtárom do roku 1918 bol Michal Dubecký, ktorý úradoval nepretržite 36 rokov. Obec avšak riadil notár dosadený uhorskou vládou. Vybavoval administratívu. Obecný notariát podliehal slúžnovskému úradu v Holíči a županovi v Nitre. Posledným notárom bol maďarón Fodor, ktorý utiekol spolu s maďarskými četníkmi po vytvorení Československej republiky.
Foto: kopcany.sk
Obyvatelia boli maloroľníkmi, robotníkmi a remeselníkmi. Pracovných možností v obci veľa nebolo. Hodonínsky veľkostatkár Redlich mal v Kopčanoch dva hospodárske dvory, v Parkane a pri kostole. Po jeho smrti prevzala majetky Účastinárska spoločnosť v Hodoníne. V obci boli i cisárske majetky, pre potrebu ktorých bola v roku 1910 vybudovaná železničná zastávka.
Ľudia cestovali za prácou do rakúskych a moravských pivovarov, do cukrovarov, na poľnohospodárske práce, na stavebné práce až do Budapešti, do tabakovej továrne a píly v Hodoníne, a neskôr do gbelských naftových baní. Niektorý muži odchádzali za prácou až do USA a Kanady. Keď sa im za oceánom darilo, „pritiahli“ za sebou svoje rodiny.
Foto: kopcany.sk
Vysťahovalectvo začalo koncom 19. storočia a pokračovalo aj počas trvania prvej republiky. Podľa štatistiky v r. 1910 bývalo v Kopčanoch 73 perc. katolíkov, 25 perc. evanjelikov a 2 perc. izraelitov. Politická vyspelosť občanov za maďarskej vlády nebola výrazná. Ľud mal existenčné starosti a na politiku nemyslel. Národné uvedomenie pred prevratom burcovalo niekoľko rodín, ktoré udržiavali spojenie so skalickým kultúrnym centrom, s moravskými obcami ležiacimi na pravom brehu Moravy.
V roku 1910 sa konali voľby do uhorského snemu, ktoré rozvírili politický život. Za ľudovú stranu boli zvolení národovci: Dr. Pavol Blaho zo Skalice, Dr. Ľudovít Okánik – dekan, farár zo Skalice, Dr. Ferdiš Juriga, rodák z Gbelov a iní úradmi označovaní za „panslávov“. Ľudia čítali najviac časopisy vydávané Spolkom sv. Vojtecha v Trnave.
Foto: kopcany.sk
V rokoch 1914-1918 zúrila prvá svetová vojna. Frontové udalosti sa priamo obce nedotkli, ale vo vojne padlo 66 vojakov, z toho 55 katolíkov a 11 evanjelikov. Katolíci majú pred kostolom postavený pomník. Po vojakoch ostali vdovy a siroty. Preto po vojne vznikla v Holíči okresná vyživovacia komisia, ktorá sa starala o tieto sociálne prípady. V roku 1919 dostávalo vojnové podpory 120-130 ľudí.
Foto: kopcany.sk
Vznik Československa
28. októbra 1918 vznikla Československá republika. O prevrate sa obyvatelia Kopčian dozvedeli až 4. novembra 1918 z úst istého plukovníka zo Skalice. Z vojny sa vrátilo veľa vojakov. Ľudia sa vzbúrili proti Židom a Maďarom a začali rabovačky. Žandári opustili stanicu a utiekli. Neskoršie zo Skalice prišiel Dr. Okánik a zriadil dočasný výbor. Koncom novembra prišlo československé četníctvo, ktoré zaviedlo pokoj a poriadok. Kopčany naďalej patrili administratívne do okresu Holíč, od roku 1923 do okresu Skalica a v rokoch 1923-1928 do župy Bratislava. Potom boli župy zrušené.
V rokoch 1928-1939 bolo zavedené krajinské zriadenie. Naďalej väčšina robotníkov chodila pracovať mimo obec. Na blízku Moravu, do Viedne, kde sa stretávali s rôznymi politickými postojmi a názormi. Svoje skúsenosti odovzdávali svojim spoluobčanom. Preto bola bunka Komunistickej strany Československa v Kopčanoch založená medzi prvými na Slovensku 20. mája 1921.
Dňa 16. septembra 1923 sa konali voľby do obecného zastupiteľstva. Vyhrala Slovenská ľudová strana, tesne pred Komunistickou stranou Československa a napokon Republikánskou stranou zemedelského a maloroľníckeho ľudu. Starostom sa stal komunista Michal Štetina. Prvým námestníkom starostu bol zvolený Jozef Kukliš zo Slovenskej ľudovej strany a druhým námestníkom Michal Jagoš z Republikánskej strany.
Foto: info.cz
Kopčany sa stali známymi zásluhou Masaryka
Kopčany sa stali známymi až po vzniku republiky zásluhou prvého prezidenta T. G. Masaryka. Jeho rodičia bývali v domčeku na Masarykovej ulici číslo 51. Tento dom už dnes nestojí a na jeho mieste stojí dom s číslom 493. Ústne sa traduje, že prezident sa nenarodil v Hodoníne ale v Kopčanoch.
Foto: info.cz
Polemika o mieste narodenia TGM
V roku 1850 nebol v obci farský úrad a evidencia do matriky sa robila v Holíči. Krátko po narodení malého Tomáša bol jeho otec – kočiš premiestnený zo Štítu na veľkostatok v Hodoníne, preto zapísal syna až tam. Túto udalosť spomína v knihe Hovory s T.G.M. od Karla Čapka na časť detstva stráveného so starými rodičmi a kamarátmi v Kopčanoch.
T. G. Masaryk nezabudol na Kopčany ani vtedy keď sa stal prezidentom. Finančne podporoval svojich príbuzných a na pozvanie obecného zastupiteľstva a rodiny prišiel 18. júla 1924 na návštevu. Daroval obci 150 000 Kčs na výstavbu novej školy.
Foto: info.cz
Kto bol Tomáš Garrigue Masaryk ?
Tomáš Garrigue Masaryk (TGM) sa narodil 7. marca 1850 v Hodoníne a zomrel 14. septembra 1937 v Lánoch. Bol český filozof, sociológ, pedagóg, politik, štátnik a novinár, jeden zo zakladateľov ČSR. Prvý prezident ČSR (14. november 1918 – 14. december 1935) a predtým predseda Dočasnej vlády Československa (14. október – 14. november 1918). Jeden z troch vrcholných predstaviteľov Československej národnej rady (13. február 1916 – 14. október 1918) a poslanec rakúskej Ríšskej rady (4. marec 1891 – 10. október 1893, 17. júl 1911 – 25. september 1917).
Narodil sa ako Tomáš Masaryk v Hodoníne na Morave. Jeho otec, Jozef Maszárik, bol Slovák z Kopčian, chudobný kočiš na statku Nathana Redlicha v Hodoníne. Jeho matka bola Terezie Kropáčková, panská kuchárka z Hustopečí. Masaryk neskôr uviedol, že mu v tomto chudobnom prostredí nikdy nenapadlo, že raz bude niečím iným ako chudobným robotníkom.
Foto: info.cz
Po skončení ľudovej školy v Hodoníne a štúdiu na strednej škole v Hustopeči sa krátko vyúčal vo Viedni za zámočníka a za kováča v Čejči. Potom na popud bývalých učiteľov navštevoval klasické gymnázium v Brne a neskôr vo Viedni, kde aj roku 1872 zmaturoval.
Študoval filozofiu na Viedenskej univerzite, ktorú absolvoval s doktorátom v roku 1876 (Dizertačná práca: O podstate duše u Platona). Od čias stredoškolských štúdií vo Viedni sa živil súkromným učiteľstvom a vychovávateľstvom. Po ukončení štúdia odišiel v roku 1876 s jedným svojím chovancom do Lipska, aby sa venoval ďalšiemu filozofickému štúdiu (1876 – 1877).
V Lipsku sa zoznámil s americkou študentkou Charlotte (Charlie) Garrigueovou. V roku 1878 sa vzali v New Yorku a Tomáš prijal meno Tomáš Garrigue Masaryk. Z manželstva sa narodilo celkom 6 detí: Alice, Herbert, Jan, Eleanor, Olga a Hana.
Foto: info.cz
Na začiatku svojej politickej dráhy Masaryk ešte obhajoval zachovanie Rakúska a chcel, aby sa reformovalo na štát rešpektujúci všetky svoje národy. Po vypuknutí prvej svetovej vojny roku 1914 (Masaryk mal vtedy už 64 rokov) už v októbri toho istého roku spracoval prvú predstavu o Česko-Slovenskom štáte, ktorá bola určená R. W. Setonovi-Watsonovi, ktorý ju spracoval do podoby memoranda pre britskú vládu.
Keďže pochyboval o životaschopnosti Rakúska-Uhorska, emigroval v decembri do západnej Európy (v decembri 1914 Taliansko, potom Švajčiarsko, Paríž, a od jesene 1915 Londýn), nadviazal styk so zahraničnými priateľmi Čechov a Slovákov a postavil sa do čela odboja za rozbitie Rakúsko-Uhorska a vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov. Išlo o to presvedčiť štáty Dohody, že treba Rakúsko-Uhorsko zrušiť.
Foto: info.cz
Vo Francúzsku začal vychádzať časopis La Nation Tchèque (Český národ) a vo Švajčiarsku sa založil dvojtýždenník Československá samostatnost. V máji 1915 adresoval britskému ministrovi zahraničia memorandum Samostatné Čechy, kde predstavil budúci štát ako monarchiu spájajúcu Čechy, Moravu, Sliezsko a Slovensko [v tom čase sa – ako poznamenal aj Štefánik – často používal pojem český a pod. namiesto česko-slovenský, aby sa nevyvolal dojem v zahraničí, že má vzniknúť „ďalšie Rakúsko-Uhorsko“].
Foto: info.cz
V júli 1915 predniesol v Ženeve otvorený protirakúsky prejav. V Londýne prednášal Masaryk na londýnskej univerzite a pred vysokými predstaviteľmi „O probléme malých národov“. Bol v kontakte so Štefánikom, ktorý Masarykovi vybavil audienciu u francúzskeho predsedu vlády Brianda. V roku 1916 založil v Paríži spolu s Edvardom Benešom a Štefánikom Česko-slovenskú národnú radu (akúsi dočasnú vládu vznikajúceho Česko-Slovenska), ktorej sa stal predsedom. Potom prednášal na londýnskej univerzite.
Medzi májom 1917 a marcom 1918 bol Masaryk v Rusku, kam sa vybral organizovať česko-slovenské légie. Zažil tam Októbrovú revolúciu v roku 1917 a zaujal k nej negatívny postoj. Po bitke pri Zborove a v čase bitky pri Bachmači cestoval 23 dní sibírskou magistrálou do Vladivostoku a cez Fusan a Tokio do Kanady a Ameriky. Ďalej rôzne intervenoval, prednášal a konferoval s americkým prezidentom Wilsonom, ťažiac zo svojej povesti bojovníka proti antisemitizmu a za demokratizáciu strednej Európy.
Foto: info.cz
V máji 1918 sa podieľal na príprave Pittsburskej dohody medzi českými a slovenskými krajanskými organizáciami v Spojených štátoch a stal sa jedným z jej signatárov. 14. októbra sa stal predsedom dočasnej česko-slovenskej vlády v Paríži a 18. októbra vydal vo Washingtone Vyhlásenie o nezávislosti Česko-Slovenska, v ktorom deklaroval vytvorenie samostatného, demokratického česko-slovenského štátu.
Dňa 14. novembra 1918 ho Revolučné národné zhromaždenie (česko-slovenský parlament) zvolilo za prezidenta, ale až 20. decembra 1918 sa vrátil z emigrácie do Čiech. 21. decembra pricestoval do Prahy a 22. decembra 1918 prečítal členom vlády svoje prvé prezidentské posolstvo.
V dobe od roku 1914 do roku 1937 bol Masaryk celkom sedemnásťkrát navrhnutý na ocenenie Nobelovou cenou za mier.
V roku 1924 vydal svoje pamäti o zahraničnom odboji nazvané Světová revoluce. V rokoch 1920, 1927 a 1934 ho parlament opätovne zvolil za prezidenta, ale v 14. decembra 1935 odstúpil zo zdravotných dôvodov. Zostal žiť na zámku v Lánoch, kde i o necelé dva roky neskôr, v septembri 1937, zomrel.
Masaryk bol ideológom čechoslovakizmu, považoval teda Čechov a Slovákov za jeden národ .
Zdroj: Obec Kopčany www.kopcany.sk / Rudolf Apell a kol. – Kopčany a wikipedia.org
