zdroj: Stupava kedysi a dnes (FB skupina)

Dobrovoľný hasičský zbor v Stupave bol podľa hasičskej kroniky (Freiwillige Feuerwehr Vereins/ önkéntes tűzoltóegyesület) 16. mája 1880.

“Nakoľko nám aktuálna epidemiologická situácia na Slovensku nedovolila zorganizovať počas týchto dní dôstojné oslavy, pripomeňme si túto historickú udalosť aspoň krátkym obhliadnutím do minulosti,” informujú na sociálnej sieti FB Hasiči Stupava.

Oheň je dobrý sluha, ale zlý pán

Otvorený oheň je neoddeliteľným sprievodcom ľudstva v jeho dejinách. V zimných a chladných dňoch slúžil ako zdroj tepla, zabezpečoval ochranu pred nebezpečnou zverou. Surová strava sa stala pečením a varením na ohni a ľahšie stráviteľnou, požívateľnou a najmä chutnejšou. Ohňová žiara spiekla vyhnetené hlinené nádoby tak, že dlhodobo udržali tekuté a sypké zásoby potravín. Nemenej dôležitú funkciu mal oheň ako rituálny, magický a náboženský symbol. Všetky tieto atribúty si oheň zachoval od úsvitu dejín do dnešných čias. Zmenili sa len formy, obsah vo svojej podstate zostal. Nezmenila sa len jedna stará, tisícročiami overená pravda: Oheň je dobrý sluha, ale zlý pán.

Ochrana pred požiarmi má podobne dlhotrvajúcu históriu ako jeho využitie pre pokrok ľudstva. Požiare existenčne ovplyvňujú životy ľudí, oheň nezvratne ničí zásoby pokrmov, ľudské príbytky, životy zvierat aj ľudí. Boj s týmto živlom v mestských a dedinských zástavbách nie je v silách jednotlivca. Hasenie požiarov a zamedzenie jeho šírenia do okolia bolo všeobecnou povinnosťou všetkých obyvateľov miest a dedín. Hasenie požiarov väčšieho rozsahu si vyžiadalo spoločné úsilie skupiny ľudí a ich vzájomnú koordináciu.

V mestách sa postupne vytvárali z členov mestskej stráže a cechov prvé organizované skupiny, ktoré mali povinnosť v jednotlivých mestských častiach dbať na protipožiarnu ochranu a v prípade požiarov neodkladne zasahovať. Na vidieku dlhšie prevládal živelnejší spôsob ochrany. V prípade požiaru bolo zvykovou povinnosťou pomôcť svojim susedom a blížnym. Často však chýbala potrebná koordinácia pri hasení, ktorá zabraňovala častej panike a usmerňovala záchranné práce. Prvé požiarne predpisy pre strážnikov na území dnešného Slovenska vznikali na území dnešného Slovenska v mestských prostrediach už v 15. storočí.

zdroj: Stupava kedysi a dnes (FB skupina)

Stupavu a Mást, podobne ako aj iné obce, postihli vo svojej histórii viaceré ničivé požiare, ktoré si vyžiadali veľké materiálne škody a obete na životoch. V prvej polovici 19. storočia sa začínali v Stupave formovať desaťčlenné skupiny ľudí podliehajúce pod samosprávu obce, ktoré mali dozerať na požiarnu bezpečnosť v obci. V nepriaznivom suchom a veternom počasí hliadkovali aj počas noci, protipožiarna stráž mala právomoc vstupovať aj do obydlí, kontrolovať používanie ohňa v kuchyniach a nedovolené narábanie s ohňom v stodolách. Kontrole boli vystavení aj rôzni cudzí potulní žobráci, podvodníci a zlodeji, ktorí sa neraz uchyľovali z rôznych príčin k podpaľačstvu.

Prelomovou zmenou v požiarnej ochrane a hasení požiarov bolo organizovanie hasičských spolkov na báze dobrovoľného členstva. Ich členovia vykonávali svoju činnosť bez nároku na finančnú odmenu, nácviky taktiky hasičských zásahov vykonávali vo svojom voľnom čase v mene hesla Bohu na slávu, blížnemu na pomoc. Členovia dobrovoľných hasičských spolkov požívali v komunite obcí a miest zaslúženú úctu a rešpekt. Veľký rozmach dobrovoľných hasičských spolkov nastal v druhej polovici 19. storočia. V tomto období boli založené aj dobrovoľné hasičské spolky v Stupave a v susednej obci Mást.

Založenie spolku a prvé roky činnosti

Podľa hasičskej kroniky bol Dobrovoľný hasičský zbor (Freiwillige Feuerwehr Vereins/ önkéntes tűzoltóegyesület) založený v Stupave 16. mája 1880. Úradne bol spolok zaregistrovaný až o pol roka neskôr. Podľa súdobej novinovej správy uhorské ministerstvo vnútra schválilo stanovy stupavských dobrovoľných hasičov až v novembri 1880. Tradíciou sa stalo oslavovať výročie založenia spolku 16. mája, v deň konania ustanovujúcej schôdze. Stupavský spolok bol založený ako v poradí siedmy dobrovoľný hasičský spolok v regióne Dolného Záhoria.

Náborom sa podarilo získať do spolku 50 členov. Najstaršia hasičská kronika založená v roku 1930 uvádza menovite len 49 zakladajúcich členov: František Batthó (hospodársky správca veľkostatku grófa Alojza Károlyiho), Moric Červenka (lekárnik), Ernest Greiser (hrnčiar), Jozef Rychter (farbiar látok), Anton Hoffmann (hlavný lesmajster), Viliam Reichelmajer (správca kaštieľa), Ľudovít Nagy (kníhviazač), Václav Vyhnálek (stolár), Jozef Seidl (krajčír), Štefan Landl (obuvník), Jozef Bauer (obuvník), Michal Bauer (murársky majster), František Suchovský (zamestnanie neuvedené), Michal Pecha (tesársky majster), Ján Baďura (tesár), František Horáček (murár), Jozef Krištoffy (hrnčiar), Štefan Kuník (obuvník), Ferdinand Glanz (pekár), František Kuník (obuvník), Michal Geiringer (mäsiar), Žigmund Geiringer (hostinský), Emanuel Justh (klampiar), Leopold Schwarz (krajčír), David Nasch (obchodník), Štefan Stadler (murársky majster), Ján Stadler (murársky pomocník), Leopold Stadler (obuvník), Ján Ollarek (murársky pomocník), Jozef Švábsky (tehliar), Ernest Huber (obuvník), Cyril Manyasz (murársky pomocník), Alojz Koltay (učiteľ), Jozef Gratzer (učiteľ, správca obecnej školy), Jozef Müller (krajčír), Karol Rechs (hodinár), Salamon Biss (obchodník), Jozef Staršič (zamestnanec na Károlyiho vekostatku), Ľudovít Bratka (súkeník), František Rojky (holič), Jakub Pospiech (hlavný panský záhradník), Jozef Berger (záhradník), Martin Beleš (hodinár), Ján Greguška (kožušník), Jozef Prokop (pekár), Jozef Kitta (učiteľ), Jozef Bartoš (krajčír), Viliam Kugler (obchodník), Ferdinand Slezák (stolár). Činnosť dobrovoľných hasičov bola zásadne apolitická, do jeho radov mali prístup muži bez obmedzovania v rozdielnosti vierovyznania, politického presvedčenia a sociálneho postavenia. Túto všeobecnú zásadu potvrdzuje aj menoslov stupavskej členskej základne, prítomní sú úradníci zamestnaní na károlyiovskom veľkostatku, učitelia, remeselníci a obchodníci kresťanského aj židovského vierovyznania. Nápadná je však neprítomnosť ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve, prípadne ľudí z nižších sociálnych vrstiev. Dôvodom bola ich zaneprázdnenosť a neprítomnosť v obci počas poľných prác a zrejme aj nižší záujem venovať sa dobrovoľníckej práci. Byť aktívnym členom dobrovoľnho hasičského spolku si vyžadovalo okrem finančných obetí aj účasť na pravidelných schôdzach a cvičeniach. A nielen to. Každú noc až do svitania strážili striedajúce sa dvojice hasičov celé mestečko. Počas služby nesmeli spať, predpísané mali pravidelné obchôdzky. Pristihnutie pri zanedbaní povinností nočnej strážnej služby sa trestalo. Okrem verejnej hanby veliteľ hasičov previnilcov finančne pokutoval. Hasičská kronika uvádza viacerých hasičov, ktorých stihla pokuta, menovite iba Ľudovíta Bratku.

Voľba funkcionárov v hostinci U zlatého jeleňa

Členovia spolku dobrovoľných hasičov v Stupave si na výročnej členskej schôdzi, ktorá sa tradične konala v hostinci U zlatého jeleňa na Hlavnej ulici, volili zo svojich radov funkcionárov na trojročné obdobie. Predsedu, ktorý spolok úradne zastupoval; veliteľa, ktorému sa všetci členovia podriaďovali pri nácvikoch a hasení požiarov a zástupcu veliteľa, ktorý zastupoval veliteľa v čase choroby a neprítomnosti. Ďalej pokladníka, ktorý mal na starosti spolkovú kasu, viedol účtovníctvo a zodpovedal za spolkové financie. Zapisovateľ spisoval zápisnice zo schôdzí a viedol korešpondenciu. Neskôr k týmto funkcionárom pribudli aj strojníci, ktorí zodpovedali za údržbu a obsluhu hasiacej techniky.

Prvým veliteľom sa stal František Batthó, hospodársky správca stupavského károlyiovského veľkostatku a jeho zástupca v Bratislavskej župe. Zástupcom veliteľa bol zvolený Moric Červenka a pokladníkom Ľudovít Nagy. Spolok začínal svoju činnosť s minimálnymi finančnými prostriedkami. Potrebné strojné, technické a pracovné hasičské vybavenie bolo finančne nákladné. Na jeho zakúpenie nepostačovali príjmy z členských poplatkov, spolok bol odkázaný na finančné dary protektorov. Vďaka štedrému sponzorstvu, nadšeniu a obetavosti členov, sa podarilo už v prvých rokoch existencie zabezpečiť pre spolok potrebné vybavenie.

Prvú hasičskú striekačku získal spolok už v roku 1881

Zakúpil ju vo Viedni za 800 zlatých gróf Alojz Károlyi. O rok neskôr spolok získal druhú striekačku v hodnote 300 zlatých. V treťom roku existencie spolku pribudla do výbavy stupavských hasičov v poradí tretia, najvýkonnejšia striekačka. Stála až 2000 zlatých, na jej zakúpenie prispeli členovia sumu 3 zlaté, zvyšok doložil predseda a protektor spolku gróf Alojz Károlyi. Investície neboli zbytočné, spolok počas prvých troch rokov existencie uhasil 73 požiarov. Finančne náročným bolo aj zaobstaranie hasičskej uniformy, osobného výstroja, požiarnej zbrojnice a spolkovej zástavy. Osobnú výstroj a ošatenie si financovali členovia spolku, zakúpenie zástavy prisľúbil v roku 1883 župný poslanec Tadeáš Príleský. Po jeho neúspechu v župných voľbách však svoj sľub nesplnil. Prvú zástavu získal spolok vďaka finančnej podpore grófky Františky Károlyiovej v roku 1885, ktorá prijala aj úlohu krstnej matky pri posvätení zástavy.

Podľa obecnej kroniky mali hasiči uskladnené striekačky a hasičské náradie v stodole krytej slamou v blízkosti Obecného úradu na Hlavnej ulici (približne v mieste dnešného Mestského úradu). Podľa novinovej správy z roku 1888 sa konal slávnostný akt položenia základného kameňa novej hasičskej zbrojnice v susedstve Obecného úradu. K základnému kameňu v sprievode hasičskej hudby vložili do schránky kópiu stanov, zoznam aktívnych a podporujúcich členov, dokumenty s účtovnými uzávierkami, pamätnú zlatú mincu a hasičskú medailu. Na záver poklopkali základný kameň kladivkom ozdobeným kvetinkou. Existenciu a polohu novej hasičskej zbrojnice v blízkosti Obecného úradu dokladá katastrálna mapa Stupavy z roku 1896.