Jednou z technických pamiatok, ktorú je možné v rámci návštevy Skalice navštíviť je Expozícia kníhtlače. Tá prezradí mnoho zaujímavých informácií, keďže história tlače v Skalici siaha až do 17. storočia.
„Tlačiareň je jedna z technických pamiatok, ktoré Skalica ponúka svojim návštevníkom. Tlačili sa tu knihy, periodiká, propagačné materiály, plagáty, výročné správy a podobne,“ prezradila na začiatku turistická sprievodkyňa Ľubica Rozborilová. Škarniclova tlačiareň ale nebola prvou skalickou tlačiarňou. Tú založili jezuiti po svojom príchode do Skalice v roku 1660. „Nie je známe, čo tlačili, keďže sa z tohto obdobia nedochovali žiadne záznamy. Pravdepodobne išlo o divadelné hry a učebnice pre svojich žiakov,“ uviedla Rozborilová.
Ešte pred tým ako jezuiti odišli zo Skalice, predali tlačiareň v roku 1760 svojmu faktorovi Václavovi Šulcovi, ktorý ju o dva roky neskôr predal Jozefovi Antonínovi Škarniclovi. Ten vlastnil so svojou rodinou tlačiareň v Olomouci, ale chcel sa osamostatniť. Z priestorov súčasného gymnázia, kde sídli hotel Tatran, tlačiarne preniesol do priestorov, ktoré sú v blízkosti súčasného umiestnenia.
Tlačiareň bola v začiatkoch malá. Pôvodne mala dva stoly, dve stoličky a dva tlačiarenské stroje. Štyri generácie Škarniclovcov z nej ale vybudovali tlačiareň, ktorá mala veľký význam nielen na Slovensku ale aj v Čechách. Najvýznamnejším predstaviteľom tejto rodiny bol Jozef Škarnicel, ktorý bol čestný kníhtlačiar Matice slovenskej, a za jeho éry sa na Záhorí tlačili aj ceniny.
Tlačiareň zažívala rozmach aj tou formou, že sa nakupovali budovy, modernizovali sa stroje a rozširovala sa tlač. Tlačilo sa tu v skaličtine, slovenčine, čestine, nemčine a niečo málo aj v maďarčine. Škarnicel spolupracoval aj s prvým slovenským profesionálnym novinárom Danielom Lichardom, ktorý bol vydavateľom a editorom periodika Domová pokladnica. „Tlačili sa v nej aj kalendáre. Tlačil sa tu napr. aj stoleťák, čo bol vlastne kalendár so 100 ročnou predpoveďou počasia. V kalendároch boli rôzne rady, ktoré ľudia využívali. Išlo predovšetkým o drobné tlače, keďže ľudia boli chudobní a nevzdelaní. To nútilo majiteľov tlačiarne tlačiť také veci, ktoré si mohli dovoliť a vďaka čomu sa aj vzdelali. Išlo o diela ako Malý účtovník, Malý hospodár a podobne,“ priblížila sortiment tlačiarne Rozborilová.
Škarnicel mal štyri dcéry, ktoré po jeho smrti zdedili tlačiareň. Najvýznamnejšou bola Mária Bočková, ktorá bola prvou podnikateľkou v Skalici. Následne ju Škarniclove dcéry predávajú rodine Teslíkovcov. „Prvý z nich Gusto sa ju snažil modernizovať. Lenže mal dve ženy, s ktorými mal 12 detí. Podobne ako predtým Škarniclovci podporoval chudobných študentov, opravu starších a výstavbu nových budov, medzi inými aj stavbu Spolkového domu v Skalici. Stalo sa mu, že sa veľmi zadlžil a tlačiareň mu zobrala banka,“ načrela aj do menej veselej histórie tlačiarne sprievodkyňa.
Jeho syn veľmi tvrdo pracoval, postupne sa mu podarilo odkúpiť domy, tlačiarenské stroje a keď už mal všetko hotové a odkúpené a mohol začať pracovať, prišlo znárodnenie a Teslíkovci o tlačiareň opäť prišli. „Veľmi ťažko to znášal, dva roky sedával v tlačiarni na stoličke aby nasal aspoň atmosféru tlačiarne ale následne umrel,“ pokračovala Rozborilová v smutnej histórii rodiny Teslíkovcov.
Tlačiarne pokračovali ďalej ako štátny podnik, neskôr ako Západoslovenské tlačiarne, ktoré si ale v roku 1984 postavili novú budovu, kam sa presťahovali. Priestory, v ktorých sa nachádza technická pamiatka následne slúžili ako sklad, obchod a podobne. Až v roku 2017 tu vznikla expozícia kníhtlače s pôvodnými strojmi, ktoré si uchovali pôvodný zamestnanci tlačiarní.
„Ľudia si môžu pozrieť napr. drevené písmenká, ktoré sa kedysi sádzali ručne. Neskôr sa sádzali automatizovane strojom, ktorý je takisto súčasťou expozície. Nachádzajú sa tu tlačiarenský stroj, rezačky, perforovací stroj a mnoho ďalších zaujímavých exponátov,“ zakončila Ľubica Rozborilová.
