Bol 25. marec 1988 – Sviečková manifestácia alebo aj Bratislavský veľký piatok – bola to pokojná manifestácia občanov za náboženské a občianske práva a slobody v socialistickom Československu.

Sviečková

Marek Šefčík – Skalica    / zdroj: TVS Skalica

25.3.1988 je staršia sestra, ktorá v svojej popularite v našich novodobých dejinách výrazne ustupuje tej o rok a pol mladšej s menom 17.11.1989. Staršia je mierna, tichá, jej pery odriekajú tichú modlitbu. V ruke žmolí guľôčky nenápadnej ale o to silnejšej zbrane. Okrem ruženca schovaného vo vrecku drží malú sviečku s krehkým plamienkom. Mladšia nie je agresívna, to nie. Ale dokáže zakričať, bojovať za vznešené ciele a drží v ruke transparent s odvážnym heslom. Nebyť staršej, nenarodila by sa ani tá mladšia, ktorá v misii svojej sestry pokračovala a dosiahla skutočne veľké víťazstvá. Niekto ju nazval Nežná a toto meno sa celkom ujalo.

25.3.1988 má už 30 rokov a hovoria jej žoviálne aj Sviečková. Pravda a Sloboda veľmi trpeli. Nežilo sa im ľahko. Cítili na svojich hrdlách nepríjemný stisk chladnej ruky štátnej moci. Dusili sa, ale žili. Milovali sa. Všetci vedeli, že patria k sebe. Z ich lásky sa narodila Sviečková. Od začiatku nemala ľahký život. Ale ukázala nebývalú odvahu. Bola veriaca. Kresťanka. Tak ju vychovali. Šla si za svojim. Stála na Hviezdoslavovom. Držala maličkú sviečku a tíško sa modlila. Proti jej odvahe sa postavili vodné delá a obušky. Mysleli si, že zvíťazili. Lenže boli na veľkom omyle. Kresťanka vedela, že bojuje za správnu vec a to jej dodávalo odvahu. Bojovala, lebo vedela, že ide o život jej rodičom Pravde a Slobode. A zachránila ich. Krutá beštiálna ruka na ich hrdlách povolila a oni sa mohli troška nadýchnuť. A narodila sa im ďalšia dcéra. Nežná. Tá sa dozvedela o sestrinom boji. Pri pohľade na rodičov vedela prečo sa narodila. Cítila, že sa musí pustiť do svojej vlastnej misie. Nadviazala na sestru. Ukázala silu, pred ktorou musela beštia cúvnuť. Nezdochla. Ale výrazne sa oslabila jej moc.

Dnes by si sestry Sviečková i Nežná radi užívali zaslúžený odpočinok. Lenže vidia, že sú ich krehkí rodičia znova raz v problémoch. Zlo znova nabralo na sile a Sviečková s Nežnou iba dúfajú, že ich rodičov nenecháme zahubiť. Veria nám, že nezabudneme na ich boj, na ich odvahu, na ich modlitby i silné heslá. Dúfajú, že pre Pravdu a Slobodu sa postavíme rovnako ako ony.

Marek Šefčík  / sefcik.eu

foto: svieckovamanifestacia.sk

Sviečková manifestácia vznikla z podnetu veriacich, ktorí žiadali dodržiavanie občianskych práv v Česko-Slovensku pre všetkých občanov – veriacich aj neveriacich.

Odvahou vzoprieť sa totalitnej moci  ju možno považovať za začiatok definitívneho pádu komunistickej totality na Slovensku, ku ktorému došlo po 17. novembri 1989.

Zásahom Verejnej bezpečnosti (vtedajšej polície) a Štátnej bezpečnosti (vtedajšia tajná služba) proti Sviečkovej manifestácii boli hrubo zasiahnuté občianske práva a slobody a najmä sloboda zhromažďovania, zaručená Ústavou ČSSR z roku 1960.

Bol porušený aj Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý ČSSR prijala v roku 1976 a tiež boli porušené závery helsinského Záverečného aktu KBSE z roku 1975 a Záverečného dokumentu následnej madridskej konferencie z roku 1983.

Sviečková manifestácia 25. marec 1988. Jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu. Zhromaždenie bolo predzvesťou nežnej revolúcie.

wikipedia.org

foto: NaZahori.sk

Dnes sme svedkami úkladnej vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej. A to len preto, lebo si zodpovedne vykonával svoju prácu a svojimi zisteniami mnohým, aj vysoko postaveným, šliapal na päty.

Kde sme sa to ako Slovensko dopracovali?!  Kde sme my všetci nechali túto krajinu (na)smer –ovať!

Bohužiaľ dvom mladým ľuďom nič život nevráti, ale čo si zaslúžia je pravdivé vyšetrenie ich smrti.

foto: NaZahori.sk

Ján Kuciak bol  jeden z mála investigatívnych novinárov, ktorý odkrýval špinavosti a korupčné prepojenia vládnej moci na Slovensku.

Preto by si zaslúžil a to je odkaz pre nás všetkých, aby sme riešili veci verejné a aby nám nebolo ľahostajné, v akej krajine budú naše deti a vnúčatá vyrastať.

Ešte skôr ako bude úplne neskoro, lebo neskoro je už teraz.

Angelika Kmecová / NaZahori.sk