Neuveriteľná cesta záhoráckych bocianov do Afriky odhalila fascinujúce tajomstvá ich migrácie, ktoré vás určite prekvapia. Bociany zo Záhoria a Kopaníc úspešne dorazili na svoje zimné stanovištia v subsaharskej Afrike, kde obsadili obrovské územie rozprestierajúce sa na viac ako 1600 kilometrov od Čadu až po Eritreu.
Najvýkonnejšia Máňa preletela viac ako 10-tisíc kilometrov, zatiaľ čo Marcinko a Janek dosiahli Čad po 19-dňovej ceste dlhej takmer 7000 kilometrov. Informácie poskytla organizácia SOS/BirdLife Slovensko v rámci telemetrického sledovania v projekte Interreg Slovensko-Česko.
Neuveriteľné výkony záhoráckych letcov
Bociany zo Záhoria a Kopaníc dokončili svoju jesennú migráciu do Afriky s výsledkami, ktoré prekračujú všetky očakávania vedcov. Telemetrické sledovanie odhalilo, že tieto majestátne vtáky obsadili územie rozprestierajúce sa na viac ako 1600 kilometrov vzdušnou čiarou – od najzápadnejších pozícií v Čade až po najvýchodnejšie stanovištia v Eritrei.
Bocian s menom Máňa dosiahla rekordný výkon, keď preletela celkovo 10 105 kilometrov na svoje zimovisko v pohraničí Sudánu a Eritrey. Každý deň prekonáva vzdialenosti 100 až 150 kilometrov medzi nocovišťami a krmovými oblasťami.
Oficiálne údaje z telemetrického sledovania
“Najzápadnejšie do Čadu zalietol Marcinko a Janek, najvýchodnejšie Máňa do Eritrey,” uviedla organizácia SOS/BirdLife Slovensko vo svojom oficiálnom vyhlásení. Marcinko počas 19 dní preletel zo Slovenska do Čadu vzdialenosť 6179 kilometrov, zatiaľ čo Janek na rovnakú destináciu absolvoval cestu dlhú 6927 kilometrov.
Vedci zdôrazňujú, že v Afrike je pokrytie GSM siete slabšie, preto získavajú údaje o pohybe bocianov len v dňoch, keď sa nachádzajú na miestach s dobrým signálom.
Dopad na ekosystém a význam pre región
Príchod záhoráckych bocianov do Afriky má zásadný ekologický význam. Bociany prilietajú zimovať práve v období, keď v subsaharskej oblasti končí obdobie dažďov, čo pre ne predstavuje “prestretý stôl” plný potravy.
Najvýznamnejšiu úlohu zohrávajú pri kontrole populácie kobyliek, ktorých rojenie často dosahuje rozmery biblických pohrôm. Niekoľko stotisíc hladných bocianov po náročnej migrácii dokáže skonzumovať obrovské množstvo týchto škodcov, čím pomáha stabilizovať ekosystém.
Pokračujúce sledovanie ďalších jedincov
S ostatnými bocianmi – Motúzom, Borom, Drnákom a ďalšími – majú vedci posledný kontakt z Egypta a severu Sudánu. “Zvedavo očakávame, kam doleteli,” dodáva SOS/BirdLife Slovensko.
Vedecký projekt cezhraničnej spolupráce
Telemetrické sledovanie bocianov bielych realizuje SOS/BirdLife Slovensko v rámci projektu “Ptáci kolem nás – Vtáky okolo nás“. Projekt je financovaný Programom cezhraničnej spolupráce Interreg Slovensko-Česko 2021-2027.
Záhorie a Kopanice patria medzi najvýznamnejšie hniezdiská bocianov bielych na Slovensku. Región poskytuje ideálne podmienky pre rozmnožovanie týchto vtákov vďaka zachovaným mokradiam a tradičnému hospodáreniu.
