Európska komisia otvorila dvojmesačnú verejnú konzultáciu k téme zmeny zimného času na letný.
Verejnosť sa môže vyjadriť k tomu, či súhlasí so stavom ktorý je teraz. To znamená, že má zostať striedanie zimného a letného času.
Alebo by sme mali pristúpiť v rámci Európskej únie k jednotnému času, bez zmeny na letný čas.
Od 4. 7. 2018 do 16. 8. 2018 môže ktokoľvek napísať svoj názor na tému zmeny času TU: https://ec.europa.eu/eusurvey/runner/2018-summertime-arrangements?surveylanguage=SK
Zavedenie letného času bolo zavedené z dôvodu šetrenia s energiou a lepšie využívanie prirodzeného denného svetla. Čo v minulosti, hlavne v poľnohospodárstve malo svoj význam.
Dnes v ére mechanizácie a digitalizácie výroby, nejde o tak výraznú úsporu. Naopak, však spôsobuje niektorým ľuďom narušenie biorytmu a spôsobuje zdravotné problémy.
Časové zmeny pôsobia na ľudí rôzne. Citlivejších ľudí ovplyvňuje zmena času aj v závislosti od toho, či sú večerné typy, ktoré radi pracujú a dlho vydržia bdelí alebo či sú ranostaji. Tí citlivejší môžu na to reagovať negatívne. Je možné, že sa u nich prejavia migrény, nervozita, bolesti žalúdka, poruchy spánku či depresívne nálady.
Aj keď nie u každého je časový posun stresujúci, psychológovia upozorňujú, že to netreba podceniť.
Režim, ktorý máme, si tvoríme sami. Každý si môže vytvoriť svoje vlastné denné fungovanie, v ktorom má miesto i relax, spánok a okrem práce aj zábava.
Zmena času spôsobuje aj vážnejšie zdravotné problémy
- Dopravné nehody – Zdravotným dôsledkom časového posunu môže byť zvýšenie dopravných nehôd. Štúdia uverejnená ešte v roku 1996 v časopise New England Journal of Medicine ukázala až 8-percentný nárast dopravných nehôd, hneď v pondelok po zmene času. Potvrdila to i ďalšia štúdia z roku 2001 z Stanford University. Na druhej strane časový posun môže spôsobiť i niečo pozitívne. Tým, že večer bude o hodinu dlhšie svetlo, môže pomôcť zabrániť úmrtiam chodcov, keďže viditeľnosť bude väčšia.
- Úrazy na pracovisku – Aj pracovné úrazy môžu byť vedľajším efektom zmeny času. Štúdia Barnes v roku 2009 skúmala pracovné úrazy baníkov hneď po zmene času. Zistila až 5,7-percentný nárast úrazov, pričom výsledky boli podobné aj na iných pracoviskách.
- Infarkty – Zmena času môže aj za zvýšenie rizika vzniku infarktov, čo potvrdila švédska štúdia z roku 2008. Infarkt sa pritom môže objaviť u ľudí hlavne v prvých troch dňoch, ako nastane zmena času.
- Samovraždy – Prechod na letný čas je sprevádzaný aj zvýšeným počtom samovrážd, pričom podľa nedávnej štúdie, sa to týka hlavne mužov. Vedci to tak odôvodňujú, že za to môžu rána bez slnka, kedy po zmene času bude väčšia tma. To podporuje vznik depresií, ktoré môžu vyústiť do samovraždy.
Problémy s posunom starší ľudia nemajú. Vedia si upraviť rytmus hladšie, na čo si však naopak, musia dávať pozor diabetici a srdciari. Môžu sa tým ťažko vyrovnať, zmena času im môže spôsobiť rozkolísaný tlak či bolesť hlavy. Taktiež si musia dávať pozor na dávkovanie liekov.
Podľa psychológov je pre ľudí prirodzenejšie, ak sa mení čas z letného na zimný a nie naopak. Každý si predsa rád pospí o hodinu dlhšie.
Je to jednoduchšie, keď sa čas mení späť na zimný, teda na ten, ktorý je vlastne pôvodný a je nám prirodzenejší.
zdroj: vysetrenie.zoznam.sk a lekari.sk
