Deň víťazstva nad fašizmom

Pred 78 rokmi – 8. mája 1945 – sa na európskom kontinente skončil doposiaľ najtragickejší ozbrojený konflikt. Odvtedy vojna nebola nikdy bližšie našich hraníc, ako je dnes.

Druhá svetová vojna priniesla obrovské utrpenie a smrť viac ako 60 miliónom ľudí. Slovensko oslobodzovali vojská troch štátov. Okrem 1. československého armádneho zboru v ZSSR to bola Červená armáda a Kráľovská rumunská armáda.

„Červená armáda počas 2. svetovej vojny stratila najviac vojakov a patrí jej veľký podiel na ukončení vojny a porážke nacizmu. Terajšiu úctu, ktorú jej vyjadrujeme, však nemožno vnímať ako legitimizáciu súčasného kremeľského režimu. Nemôžeme si v tento deň zavrieť oči pred krutou pravdou. Ruský útok na Ukrajinu je zradou všetkých tých padlých, ktorí vtedy bojovali proti skutočnému a nie domnelému nacizmu a fašizmu,“ vyjadrila sa prezidentka SR Zuzana Čaputová..

Deň víťazstva nad fašizmom sa vzťahuje na výročie kapitulácie nacistického Nemecka, ktorá vstúpila do platnosti 8. mája 1945. V niektorých štátoch sa tento deň označuje aj ako Deň víťazstva v Európe.

V Slovenskej republike je Deň víťazstva nad fašizmom dňom pracovného pokoja. Rozhodli o tom poslanci zákonodarného zboru v júni 1996. V roku 2019 si svet pripomína 74. výročie víťazstva nad fašizmom a nacizmom.

Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii 59/26 z 22.11. 2004 vyhlásilo 8. a 9. máj za Dni spomienok a zmierenia na počesť všetkých, čo zomreli v čase druhej svetovej vojny.  Tú v bývalom Sovietskom zväze (ZSSR) i v terajšej Ruskej federácii nazývajú Veľkou vlasteneckou vojnou a Deň víťazstva nad fašizmom i naďalej oslavujú 9. mája. OSN vyzvala svoje členské štáty, mimovládne organizácie i jednotlivcov, aby si každý rok pripomínali tieto májové dni – jeden alebo druhý, prípadne oba. Na podujatiach sa má spomínať na všetky obete druhej svetovej vojny a má sa im vzdať náležitá pocta, uviedla OSN.

Druhá svetová vojna vypukla 1. septembra 1939 napadnutím Poľska hitlerovským Nemeckom. Agresori, najmä vojenské jednotky Nemecka a Japonska, v prvých rokoch vojny dosahovali veľké víťazstvá na všetkých frontoch. Prelom z rokov 1941 a 1942, keď vojská Sovietskej armády odrazili nápor fašistov v bitke o Moskvu, predznamenal obrat v prospech nielen ZSSR, ale aj spojencov Veľkej Británie a USA. Bitka o Stalingrad v roku 1943 znamenala zásadný obrat vo vojne. Západné veľmoci začali obmedzovať rozpínavosť fašistickej moci a teroru, najmä zastavením nemeckého ťaženia v severnej Afrike v rokoch 1942-43, dobytím Sicílie v roku 1943 a úspešným vylodením v Normandii v roku 1944.

Na prelome apríla a mája 1945 bolo otázkou času, kedy fašistické Nemecko, hlavný agresor vojny, bude donútené podpísať kapituláciu.

Dňa 2. mája 1945 Prvý bieloruský a Prvý ukrajinský front Červenej armády dovŕšili porážku nemeckých obranných zoskupení pri Berlíne. Hlavnému vyjednávačovi ZSSR generálovi Vasilijovi Čujkovovi sa ani po samovražde Adolfa Hitlera nepodarilo dohodnúť kapituláciu už prakticky porazeného Nemecka. Západní spojenci rozdrvili nemecký odpor na západnom fronte. Hitlerov nástupca, veľkoadmirál Karl Dönitz, aj keď vedel, že kapitulácia je nevyhnutná, sa najskôr usiloval zabezpečiť evakuáciu čo najväčšieho počtu vojakov a civilistov z východných oblastí Nemecka na západ.

Ešte 3. mája 1945 sa dovŕšilo oslobodenie Slovenska, keď posledné zvyšky nemeckých vojsk zlikvidovali v Javorníkoch a Bielych Karpatoch. S Nemeckom kolaborujúca vláda slovenského štátu aj s prezidentom Jozefom Tisom podpísala kapituláciu 8. mája 1945. Metropolu bývalého Československa, Prahu, stále ohrozovali nemecké jednotky, v meste 5. mája 1945 vypuklo májové povstanie pražského ľudu.

Dňa 7. mája 1945 o 02.41 h bola v sídle štábu západných spojeneckých vojsk v Remeši podpísaná kapitulácia, ktorú okrem predstaviteľov Nemecka podpísalo osem spojeneckých generálov zo ZSSR, Veľkej Británie, USA, Francúzska, pričom sa 8. mája 1945 do 23.01 h mali ukončiť všetky boje. Sovietske vedenie však chcelo, aby sa akt podpisu dokumentu zopakoval v noci z 8. na 9. mája 1945 v sídle sovietskeho štábu v Berlíne-Karlhorste.

Historik Vojenského historického ústavu Igor Baka v spojitosti s oslavou Dňa víťazstva – v európskych štátoch 8. mája, v Ruskej federácii a krajinách bývalého ZSSR 9. mája – spresnil, že kapitulácia bola podpísaná 7. mája. Sovieti si vyžiadali opakovanie jej podpisu 8. mája v Berlíne.

Na tomto akte sa zúčastnil za nemeckú stranu okrem iného náčelník štábu wehrmachtu Wilhelm Keitel a za sovietsku stranu maršal Georgij Žukov. Akt podpisu kapitulácie sa uskutočnil v noci z 8. na 9. mája 1945. Avšak podpisom kapitulácie 7. mája 1945 táto vstúpila do platnosti 8. mája o 23.00 h v noci stredoeurópskeho času – vtedy už v ZSSR bolo po polnoci, teda 9. mája.

Vo svete sa vojna v máji 1945 ešte neskončila. Boje prebiehali na Ďalekom východe a v Tichomorí medzi americkými a japonskými vojskami. Až zhodenie dvoch atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki urýchlilo kapituláciu Japonského cisárstva, ktorú podpísalo 2. septembra 1945.

zdroj: Vojenský  historický  ústav