V stredu 7. januára uplynie desať rokov od úmrtia kňaza, saleziána, publicistu a charitatívneho pracovníka Skaličana Antona Srholca.
Kňaz- salezián Anton Srholec sa narodil 12.06.1929 v Skalici na Záhorí. Zomrel 7. 1. 2016 vo veku 86 rokov, po 68 rokoch rehoľného a 45 rokoch kňazského života. Pochovaný je na skalickom cintoríne.
Jeho život bol symbolom zápasu o vieru, o slobodu a o ľudskosť.
Anton Srholec sa narodil ako jedno zo siedmich detí rodičov maloroľníkov. Študoval na gymnáziu v Skalici, v Trnave a v Šaštíne. Už v roku 1946 vstúpil do saleziánskej spoločnosti s cieľom venovať sa výchove chudobnej mládeže. Nakoľko v roku 1950 komunistický režim rozpustil všetky rehoľné spoločnosti, mohol maturovať v roku 1951 v Bratislave už ako civilná osoba. Keďže mu nebolo v tom čase umožnené študovať teológiu, pre ktorú bol rozhodnutý, v roku 1951 sa pokúsil ilegálne prekročiť hranice, aby v cudzine mohol dosiahnuť svoj cieľ.
Útek sa z dôvodu rozvodnenej rieky Moravy nevydaril, preto bol v skupine asi 20 podobne obžalovaných bohoslovcov a kňazov odsúdený za trestný čin pokusu o nepovolené prekročenie štátnych hraníc. Pojednávanie sa konalo pred Štátnym súdom v Bratislave kde skupina bola odsúdená spolu na 289 rokov väzenia. Anton Srholec na 12 rokov. Vo väzení strávil 10 rokov. Prevažnú časť z toho v uránových baniach v Jáchymove. Z väzenia ho prepustili s posudkom: „Schopný vykonávať akúkoľvek manuálnu prácu.“
Po návrate z väzenia bol ešte 10 rokov robotníkom. Neprijali ho ani za skladníka do továrne, preto pracoval na stavbách, v továrni na výrobu betónových prefabrikátov a pri vysokých peciach v Ostravských oceliarňach. Vo väzení, aj ako robotník stále študoval. Predovšetkým teológiu. V Ostrave mu bolo umožnené študovať aj cudzie jazyky, urobil si tam aj štátne skúšky z jazyka anglického a nemeckého. Po dva roky sa hlásil do kňazského seminára v Bratislave, ale nedali mu ani len odpoveď.
V roku 1969, v období tzv. Pražskej jari, dostal povolenie odísť na tri mesiace do Talianska. Tamojší pobyt si predĺžil na jeden rok, aby mohol dokončiť teologické štúdiá na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne. Za kňaza ho vysvätil, spolu s niekoľkými mladými mužmi z rôznych iných národov, pápež Pavol VI. dňa 17. mája 1970 v Ríme.
Keď sa vrátil do Československa, venoval sa v Bratislave najmä duchovnej a kultúrnej práci s mládežou. Po Nežnej revolúcii bol činný v Slovenskom Helsinskom výbore na ochranu ľudských práv, založil charitatívne dielo Resoty – pre bezdomovcov v Bratislave. Tiež publikoval a stal sa aj predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska. Dostal viacero rôznych ocenení.
zdroj: www.saleziani.sk, sk.wikipedia.org
