Podľa archeologických nálezov osídlenie územia obce Čáry v okrese Senica na Záhorí siaha do pradávnej doby kamennej, neolitu, čo je zhruba 5000 rokov pred Kristom.
Už vtedy pieskové duny Vinohrádky a Hančák osídľovali ľudia.
História obce Čáry na Záhorí
Stopy po tomto osídlení našli v 30.-tych rokoch nášho storočia až dvaja archeológovia nezávisle od seba. Z tohto obdobia pochádza aj kamenná sekera, ktorá sa rovnako u nás našla.
V 50.-tych rokoch roľník Mráz v katastri Medzi lúkami zase vyoral rímske mince, ktoré sú dôkazom toho, že tu pravdepodobne boli i rímski vojaci. Nájdené boli i dôkazy o slovanskom osídlení z čias Veľkomoravskej ríše. Hradištné sídlo odkryli pracovníci Záhorského múzea na okraji Smolinského lesa. Poblíž územia (cez Šaštín) viedla i Jantárová cesta a z nej bola pravdepodobne odbočka k brodu cez rieku Moravu v Brodskom a práve táto asi križovala naše územie.
Neskôr kataster patril do konfínia – ochranného pásma uhorskej ríše. V roku 1237 vtrhol Přemysl Otakar II. do Uhorska proti Ladislavovi Kumánskemu a bitka sa odohrala na poli Haďmáš. Územie s týmto menom sa nachádza medzi obcami Kúty, Brodské a Čáry.
Prvá písomná zmienka o Čároch
Prvá písomná zmienka o Čároch však pochádza až z roku 1392. V donačnej listine statkov prináležiacich holíčskemu panstvu sa spomína pod menom Cher. Touto listinou daroval Žigmund Luxemburský hrad Wyvar (Holíč) Stiborovi zo Stiboríc.
Ďalšia zmienka pochádza potom až z 20. 9. 1550. V liste Antona Šarkana Tomášovi Nádasdymu sa tvrdí, že víno nemožno kúpiť výhodnejšie inde než tu. Táto kvalitná vínna réva sa pestovala na vŕšku zvanom Vinohrádky. Pozemky v Čároch sa spomínajú i pri delení panstva v roku 1554.
V roku 1588 sa potom obec spomína už pod menom Chiary a o desať rokov neskôr ako Czary. Z tohto roku pochádza i zmienka o majeri Peter Mezew, ktorý sa nachádzal zrejme pri rieke Myjave na území dnešného chotára obce.
Úradný názov Čáry
Kostol bol postavený až v rokoch 1640-1653. Dovtedy bola na cintoríne len kaplnka. Dňa 11. 11. 1653 ho slávnostne vysvätil biskup Iliacint Makripodáry. Farnosťou sa obec stala až v roku 1812 a v tom istom roku vznikla i rímsko-katolícka škola. V roku 1773 má obec názov Csary a Cžare, 1786 Cschari, 1808 Csari, Cžari, v r. 1863-1913 Csári a od roku 1920 má úradný názov Čáry.
Fotogaléria obce
autor Vladimír Miček NaZáhorí
Erb obce
Erb obce pochádza s pečatidla z roku 1688. V roku 1729 bol postavený mlyn, ktorý neskôr preslávil obec široko ďaleko historická snímka obce a v r. 1742 sa tu nachádzala papiereň. O 7 rokov neskôr obec pripadla cisárovnej Márii Terézii a jej manželovi Františkovi Lotrinskému.
Cisárska rodina dávala časti majetku do prenájmu, a tak si obec roku 1842 prenajal gróf Puthon. Z tohto obdobia sa dochovalo už viac prameňov a preto ho môžeme celkom slušne zmapovať. V 18. a 19. stor. sa odsťahovalo pár rodín na Dolnú zem. Ďalšia vlna vysťahovalectva potom nastala až na prelome 19. a 20. stor. a za prvej republiky, keď občania odchádzali do Ameriky.
Dňa 14. 9. 1902, počas cisárskych manévrov, navštívil obec pruský princ Wilhelm a zaoberal sa naozaj zaujímavou činnosťou – fotografoval si miestnych cigáňov. Tí však ešte vtedy nebývali v obci, ale ďalej v lese, v časti Bažantnica smerom na Smolinské.
Ako zasiahli svetové vojny Čáry ?
Občania Čárov bojovali i v 1. svetovej vojne a viacero ich padlo na bojiskách (na pomníku padlých je ich napísaných 38, nie je to však úplný menoslov). Bojovali najmä na Talianskom fronte a samozrejme i v legendárnej bitke na Piave.
V druhej svetovej vojne zahynulo päť vojakov z Čárov, dvaja občania židovského pôvodu zahynuli v Osvienčime a jedného človeka zastrelili príslušníci Hlinkovej gardy v Šaštíne. V lesoch okolo Čárov pôsobila v rokoch 1944-1945 partizánska skupina zložená z utečencov s koncentrákov v Rakúsku.
Čáry boli oslobodené 6. apríla 1945 vojskami maršála Malinovkého, ktorý tu mal chvíľu aj svoj štáb. Na území chotára zahynulo deväť vojakov Červenej armády, ktorí boli pochovaní pred miestnou farou.
Obdobie po vojne bolo tiež veľmi krušné. Boj medzi komunistami a demokratmi prebiehal i v Čároch. O život prišiel predseda komunistov v obci Viliam Vajda, ktorý bol zastrelený pri prestrelke pred jeho domom. Napäté vzťahy to ešte vyhrotilo a komunisti žiadali zadosťučinenie. Jadrom všetkých problémov bol vtedy nastupujúci totalitný režim. V 70.-tych rokoch chcel poľský pilot preletieť cez hranicu do Rakúska, ale zostrelili ho nad územím obce československé stíhačky.
V roku 1977 sa začalo s výstavbou lignitovej bane. Nežná revolúcia v roku 1989 zasiahla tiež do života obce, rovnako ako rozdelenie Československa.
Zdroj: Obec Čáry
