Fascinujúca história záhorskej obce. Borinka – brána do Malých Karpát s bohatou históriou a prírodným dedičstvom.
Borinka sa rozprestiera v malebnej doline Stupavského potoka, iba dvadsať kilometrov severne od Bratislavy. Táto záhorská obec leží v nadmorskej výške 203 metrov na juhozápadnom okraji Malých Karpát v okrese Malacky.
Pajštún – strážca Borinky
Nad obcou sa týči majestátna zrúcanina hradu Pajštún na vápencovom brale vo výške 486 metrov. Tento strážny hrad z 13. storočia kedysi chránil celé okolie. Neďaleko obce návštevníci objavujú zvyšky stredovekej strážnej veže Dračí hrádok. Nad Borinkou sa navyše rozprestiera krasové územie Borinský Kras spolu so známou horáreňou Medené Hámre.
Stáročné korene obce
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 25. júla 1314, kde sa spomína pod názvom Pelystan. Obec sa postupne rozrástala v podhradí hradu Pajštún. V roku 1828 tu stálo už 98 domov a žilo 698 obyvateľov.
Miestni obyvatelia sa vtedy zaoberali poľnohospodárstvom, pálením vápna a uhlia. Takisto vyrábali drevený riad a metle, ktoré predávali v Bratislave a okolí. V 18. storočí tu prosperovala pracháreň, papiereň, tehelňa, skláreň a píla. V lokalite Medené Hámre remeselníci vyrábali medený riad.
Zaujímavé premeny názvu
Názov obce má fascinujúci pôvod. Pochádza z maďarského Borostyánkö, čo znamená jantár. S borovicami teda nemá nič spoločné. Obec menila svoje meno mnohokrát – v roku 1273 sa volala Borynka, v roku 1284 Perustian, v roku 1322 Burustian a v roku 1439 Borostyan.
Turbulentná história hradu
Zakladateľom hradu Pajštún bola podľa niektorých zdrojov česká kráľovná Konštancia v roku 1230. Pravdepodobnejšie však hrad vybudoval Rugerius z Tallesbrunnu v poslednej tretine 13. storočia. Dal mu nemecký názov Peilenstein.
V roku 1390 kráľ Žigmund daroval Pajštún do dedičného vlastníctva Petrovi z rodu Szentgyörgyi. Po vymretí tohto rodu v roku 1543 hrad získal Gašpar Serédy. Neskôr ho vlastnili Salmovcovia a nakonec rod Pálffyovcov.
Napoleonský koniec slávy
Pavol Pálffy, ktorý dosiahol hodnosť uhorského palatína, dal hrad v 17. storočí veľkoryso prestavať. Napriek požiaru po zásahu bleskom zostal hrad v polovici 18. storočia obývateľný.
Osudnými sa mu stali napoleonské vojny. V júni 1809 francúzske vojská obsadili Bratislavu a okolie. Hoci hrady už nemali strategický význam, Francúzi pred odchodom vyhodili hrad do povetria.
Moderná Borinka
V roku 1950 tu vzniklo Jednotné roľnícke družstvo. Dnes väčšina obyvateľov pracuje v Bratislave, pričom obec si zachováva svoj vidiecky charakter.
Borinka tak spája bohatú históriu s moderným životom a zostává atraktívnym miestom pre turistov i obyvateľov.
