Záhorská Bystrica leží na úpätí Malých Karpát. V roku 1972 pričlenená k hl. mestu Bratislava za účelom rozvoja hlavného mesta smerom na severozápad. Začala tak jednu z najvýznamnejších udalosti svojich dejín. Katastrálne územie svojou rozlohou predstavuje štvrté najväčšie územie spadajúce pod mesto Bratislava. Vyznačuje sa svojím trojuholníkovým tvarom.
Prvá zmienka v roku 1314
Záhorská Bystrica sa po prvý raz spomínala v roku 1314 v darovacej listine uhorského kráľa Karola I. Róberta. V minulosti sa označoval ako Pistrich, Byzhrycza, po maďarsky Besztercze, po nemecky Bissternitz alebo Wisternitz. Dedina bola poddanskou osadou stupavského panstva.
![](https://www.nazahori.sk/wp-content/uploads/2024/04/mapka-768x243-historia-zah-bystrica.jpg)
V roku 1377 ju uhorský kráľ Ľudovit I. Veľký daroval paulínom z Marianky. Začiatkom 16. storočia patrila časť obce k stupavskému panstvu, časť vlastnili marianskí paulíni. Keď Gašpar Szerédy dostal do vlastníctva stupavské panstvo od uhorského kráľa Ferdinanda I. , Záhorská Bystrica sa stala trvalou súčasťou stupavského panstva. Ako jednu z prvých obcí ju postupne začali osídľovať kolonisti z Chorvátska, neskôr roľníci z Moravy, Rakúska a zo susedných panstiev. V daňovom súpise z toho obdobia sa Záhorská Bystrica označuje ako Bystrica, dedina Slovákov a Chorvátov.
Významná poľnohospodárska produkcia
V rokoch 1624-1752 bola Záhorská Bystrica farnosťou aj pre obyvateľov Lamača, čo znamenalo zblíženie oboch dedín napriek tomu, že mali rôznych zemepánov. V 18. storočí obec získala povesť najbohatšej dediny záhorskej časti Bratislavy. Mala nielen veľký počet obyvateľov (1 503), ale aj významnú poľnohospodársku produkciu. Umožňovali to priaznivé pôdne a klimatické podmienky, vhodné na pestovanie rôznych plodín.
![](https://www.nazahori.sk/wp-content/uploads/2024/04/Snimka-obrazovky_20240414_161305.png)
Kifle, zelé, ovocie a vinič
Bystričania boli známi jej pestovaním a predajom v Bratislave a vo Viedni. Poľnohospodárstvo a chov hospodárskych zvierat bol v období súkromného hospodárenia hlavným zdrojom obživy. Známe sú najmä špeciálne pestované zemiaky – kifle (rohlíčky) a samozrejme výborná kapusta – zelé. V okrajových častiach chotára – Strmé vŕšky, Dievčí hrádok, Boháčky, Kerepušky, Piesky, Vrchná a Dolná hora sa pestovalo ovocie a vinič.
![](https://www.nazahori.sk/wp-content/uploads/2024/04/zahorska-bystrica-mc-mix-1024x540.jpg)
Pričlenenie k Bratislave a súčasnosť
Záhorská Bystrica bola v roku 1972 pričlenená k Bratislave. Ale aj napriek tomu si stále zachováva svoj vidiecky charakter a tradície. Viacerí Bystričania stáčajú med, pestujú obilie, turešinu, zemiaky, zelé alebo vinič. Ak máte šťastie, medzi ročnými obdobiami môžete zachytiť žatvu, tradičné tlačenie kapusty, vyorávanie zemiakov, alebo oberanie hrozna.
![](https://www.nazahori.sk/wp-content/uploads/2024/04/zahorska-bystrica-mc2.jpg)
Pamiatky Záhorskej Bystrice
K pamiatkam patrí barokový kostol sv. Petra a Pavla, alebo tradičná architektúra v podobe malých modrých domčekov. Bratislavský lesopark, pútnické miesto Marianka, ale aj neďaleký hrad Pajštún sú skvelým miestom na turistiku či bicykel v prekrásnom lesnom prostredí. Na svoje si určite prídu milovníci vína či piva, chutnej kávy alebo tradičnej domácej kuchyne.
![](https://www.nazahori.sk/wp-content/uploads/2024/04/kostol-zb-mc.jpg)
Stručné informácie
Prvá písomná zmienka: 25. júla 1314
Rozloha: 32,3 km
Počet obyvateľov: 7493 (k 15.12.2023)
Nadmorská výška: 175 m n. m.
zdroj: MČ Záhorská Bystrica