Aj keď väčšinu zosnulých pochovajú do zeme alebo nechajú spáliť, možnosťou je aj balzamovanie. Takto upravené telo môže skončiť napr. v rodinnej hrobke. Ale dôvodov prečo sa telo zabalzamuje môže byť aj z praktických dôvodov viac.
Doteraz na Slovensku neexistovala možnosť, aby pozostalí nechali telo zosnulého zabalzamovať. To už neplatí, keďže na Záhorí v obci Kátov medzi mestami Holíč a Skalica bola otvorená prvá balzamovacia miestnosť na Slovensku. Otvoril ju prvý oficiálny balzamovač na Slovensku Radoslav Pekar.
Balzamovanie
Balzamovanie je vlastne zastavením posmrtných procesov. „Najčastejšie sa využíva, keď sa telo ukladá do hrobky. Alebo ako bolo minulosti zvykom, keď sa napríklad vystavovalo telo Klementa Gottwalda alebo Vladimíra Iľjiča Lenina,“ začal vysvetľovať Radoslav Pekar.
V rámci praktického hľadiska sa viac uplatňuje balzamovanie na krátky čas. „Ide o konzerváciu, pri ktorej sa posmrtné procesy zastavujú iba na určitú dobu. Využíva sa to hlavne pri prevozoch. Napr. u nás zomrie niekto z Kanady či USA a potrebujú ho letecky prepraviť. Musí byť konzervovaný, aby sa zamedzilo prenášaniu chorôb a zároveň aby zostalo telo neporušené. Telo sa dá zakonzervovať na určitý počet dní. Či už na týždeň alebo dva a následne sa po preprave pochová alebo spopolní,“ uviedol najčastejší dôvod balzamovania.
Pri klasickej balzamácií sa telo kompletne vydezinfikuje a vyumýva. „Prebalzamuje sa povrchovo balzamačnými látkami. Na balzamovanie cievneho systému sú postupy. Používajú sa na to viaceré prístroje, ktoré sa napoja na cievny systém. Najskôr sa vytlačia krv a tekutiny a potom sa napumpujú balzamačné látky. Takisto sa prebalzamujú vnútorné orgány,“ prezradil postup prvý balzamovač na Slovensku.
Človek, ktorý je nabalzamovaný na 100 % by sa nemal pochovať. Podľa zákona sa človek pochová a po 10 rokoch sa na tom mieste môže pochovať ďalšie telo, keďže ubehne tlecia doba. Ale zabalzamovaný človek by tam aj po takomto čase zostal.
Popri balzamovaní reparuje aj končatiny a tvár
Popri balzamovaní sa robí aj reparácia končatín a tváre. K tomu dochádza napr. pri dopravných nehodách alebo devastačných úrazoch. „Robí sa to v tých prípadoch, ak sa rodina chce dôstojne rozlúčiť so zosnulým pri otvorenej rakve. Mám špecializáciu aj na takúto činnosť plastiky. Ak toho človeka nepoznám, tak sa snažím podľa fotky dať tvár zosnulého do pôvodného stavu,“ vysvetlil balzamovač.
Balzamovanie využívajú občania aj štát
Na balzamovača sa obracajú občania aj rôzne inštitúcie. „Tie vtedy, keď je potrebné telo uložiť v pôvodnom stave. Napr. pre vedecké účely sa dá telo nabalzamovať na 3 mesiace ale aj na rok. Pozostalí využívajú služby pri pochovávaní do hrobky. Ale rodinní príslušníci ich využívajú aj pri čiastočnom balzamovaní. Ak chce alebo musí rodina z rôznych dôvodov odložiť pohreb o 2 či 3 týždne. Nemusí byť nebožtík tak dlho v chladničke. Mnohí ľudia si myslia, že telá sú v mraziarenskom zariadení, čo ale nie je pravda. So zamrznutým telom by sa totiž nedalo manipulovať. A za 14 dní by už proces rozkladu začal. Kdežto pri konzervácii tento proces nezačne,“ uviedol dôvody balzamovania Pekar.
K balzamovaniu sa dostal cez civilnú službu a pitevňu
„V živote by ma nenapadlo, že budem robiť takúto prácu, keďže mám vyštudované strojárske školy. Bola to náhoda. Išiel som na civilnú službu a dostal som možnosť pracovať v nemocnici. Akurát sa uvoľnilo miesto na pitevni a keďže o túto prácu nebol veľký záujem, požiadali ma, či by som tam nešiel pracovať. Váhal som, ale nemocnica mi pri tej práci umožnila urobiť si školu popri zamestnaní, čo rozhodlo a nakoniec som tam zostal. Zostal som tam napokon 23 rokov. Za ten čas som sa vyštudoval na všeobecnú zdravotnú sestru a dokončil som aj Vysokú školu sv. Alžbety. Následne som sa vzdelával u doktora Petra Rambouska balzamáciu a konzerváciu v Litoměřiciach, kde som si zároveň robil aj prax,“ prezradil ako sa dostal k balzamovaniu rodený Skaličan.
Niekto nás označuje za divných, mne vadili iné pozície
“Niekto nás označuje za divných ľudí. Samozrejme to človek musí mať aj v sebe, že mu nevadia všetky tie pohľady či pachy. Ale treba sa vžiť do tej role. Ja som pracoval ako všeobecná sestra na bežných oddeleniach a tam som mal väčší problém. Nerobilo mi to dobre. Tam sa robí so živými ľuďmi. Keď vidíte, že umierajú a viete, že im nemáte ako pomôcť, tak s tým som mal problém. Bral som to až moc empaticky. V tej pitevne je to iné. Tu už robíte s nebožtíkom a pri úprave sa snažíte, aby rodina bola spokojná,“ zakončil prvý balzamovač na Slovensku.
