Martin Benka bol slovenský maliar, grafik, ilustrátor, výtvarný pedagóg a esperantista. Narodil sa 21.septembra 1888 v Kiripolci, dnes obec Kostolište, na Záhorí.
Zomrel v Malackách 28.júna 1971. Po smútočnom obrade v sieni Slovenskej filharmónie v Bratislave bolo jeho telo prevezené do Martina a uložené do hrobky na Národnom cintoríne.
Martin Benka bol spätý so Záhorím
Rod Benkov pravdepodobne pochádzal z horských oblastí Liptova a na Záhorí sa usadil na rozhraní 16. a 17. storočia.Otec Jozef Benka bol tesárom a príležitostným robotníkom s malým gazdovstvom. Matka Eva, rodená Dubničková, pochádzala z Gajar a popri výchove početnej rodiny pracovala sezónne pri poľných prácach.
Martin Benka bol najmladší z piatich súrodencov. Najstarší Michal slúžil vo Viedni, Ján bol vyučený stolár a neskôr žil v Amerike. Anna slúžila vo Viedni a po vydaji žila s manželom v Slavónii, Jozef bol továrenský robotník a žil v Amerike, Terézia žila v Badene pri Viedni. Traja súrodenci zomreli mladí.
Z potomkov rodu žije /iné informácie nemáme/v USA syn Jozefa , Adolf Otto Benka, ktorý nemá deti a je posledný v priamej línii.
V rokoch 1894-1902 bol Martin Benka žiakom Ľudovej školy v Kostolišti a navštevoval Štátnu maďarskú školu v Malackách. Krátky čas chodil do súkromnej hudobnej školy kapelníka Prachara , ktorý ho učil hrať na husliach.
V rokoch 1903-1906 bol maliarským učňom v Hodoníne. Po skončení učenia za maliara – natierača u majstra Lesquiera sa dostáva Benka do Viedne a pracuje ako maliarsky tovariš v rôznych firmách. Čoraz viac sa zaujíma o skutočné umenie, hudobné aj maliarske.
Dva roky strávil v súkromnej škole českého maliara E.Neumanna, kde si jeho talent všimol český novinár a spisovatel Ján J. Langer, ktorý mu zabezpečil profesionálne maliarske školenie u významného českeho maliara -krajinára Aloise Kalvodu. S Kalvodovou školou absolvolal v rokoch 1910-1914 viaceré maliarske cesty na Šumavu, do okolia Křivoklátu a takmer každoročne na Moravské Slovácko.
V roku 1910 prvýkrát vystavoval spolu s učitelom J. Štemberom vlastné štúdie z Chodska v Novej Kotyni. V roku 1913 bol jeho obraz Štúdia smrekového lesa prvýkrát vystavený v pražskom Rudolfíne a ďalšie obrazy na jubilejnej výstave Združenia výtvarných umelcov moravských v Hodoníne.
Za honorár na radu svojich priateľov odcestoval začiatkom leta 1913 do Veličnej na Orave. Táto študijná cesta mala rozhodujúci význam pre jeho ďalší umelecký rast. V roku 1915 s priaznivým ohlasom v tlači usporiadal svoju prvú samostatnú výstavu v Rohatci a v roku 1917 ďalšiu v Strakoniciach. Vojnové udalosti prežil ako nevojak v pohostinnom dome veľkostatkára Antonína Klenku z Vlastimilu, kde usilovne kreslil a vycibroval svoj umelecký štýl, ktorý v ďalších rokoch ustálil na báze monumentalizujucého expresionizmu s vlastným poňatím.
V roku 1939 sa presťahoval z Prahy do Martina, kde strávil obdobie druhej svetovej vojny. Po oslobodení zúžitkoval vlastné spomienky na slávne dni SNP a koniec vojny, vytvoril pozoruhodný cyklus obrazov s povstaleckou tematikou.
V roku 1948 mu bol udelený čestný titul Laureát štátnej ceny, no i predtým bol viackrát vyznamenaný. Pri príležitosti 65-tich narodenín mu bol ako prvému slovenskému maliarovi udelený titul Národný umelec a o ďesať rokov neskôr , v roku 1963, bol vyznamenaný Rádom republiky za celoživotné dielo.
Majster Benka túžil vybudovať ateliér a galériu v Malackách. Od vtedajších funkcionárov mesta Malacky nedostal ani pozemok, ani milého slova a tak odišiel do Martina, kde mu postavili dom s ateliérom a malou galériou. Ako protihodnotu za poskytnuté pracovisko odovzdal štátu svoju základnú umeleckú zbierku obsahujúcu vyše 5000 diel.
Martin Benka zdroj: SLC
Posledné mesiace a dni svojho života
Posledné mesiace a dni svojho života strávil u rodiny Šagalovcov v Malackách a u Jozefa Gavalíka v Kostolišti. Po kolapse bol prijatý do Štátnej nemocnice v Malackách kde 28.júna 1971 o štvrtej hodine ráno dokonal. Po smútočnom obrade v sieni Slovenskej filharmónie v Bratislave bolo jeho telo prevezené do Martina a uložené do hrobky na Národnom cintoríne .
Pamätná izba Martina Benku
Vďaka svojpomoci miestnych občanov vznikla ešte za umelcovho života pamätná izba v miestom kultúrnom dome. Výjavy muža a ženy v kostolištianskom kroji na priečelí kultúrneho domu nakreslil sám umelec ešte za svojho života. Taktiež je zachovaný i Benkov rodný dom, ktorý je po rekonštrukcii. Benkove diela je možné vzhliadnuť nielen v pamätnej izbe Martina Benku, ale i v miestnom kostole, kde namaľoval obraz sv .Martina na koni, patróna kostola. Na obecnom úrade v Kostolišti sa tiež nachádzajú obrazy v sobášnej sieni, a to Záhorácka svadba.
Jeho pôsobenie v literárnej oblasti je dôkazom snahy o prepojenie výtvarného umenia, písma a slova, pričom zostáva jednou z kľúčových osobností formovania slovenskej knižnej kultúry 20. storočia.
zdroj: Obec Kostolište
