Medzinárodný folklórny festival (MFF) Myjava 2025 oživia viachlasné spevy z Albánska, tance severného Cypru, kosovské zurny, ale aj horácke skřipky či exotika Rapa Nui.

To, že Myjava je festivalom ozaj medzinárodným, nie je len naoko. Má štatút CIOFF International Recognized a už sa na ňom vystriedali súbory a skupiny z desiatok krajín celého sveta. Táto potešujúca skutočnosť je pre organizátorov sviatku folklóru zároveň záväzkom, ktorý sa snaží každoročne dodržiavať a pozýva do centra kopaničiarskeho kraja naozaj zaujímavých, kvalitných a atraktívnych zahraničných účinkujúcich. “Inak tomu nie je ani na 65. ročníku festivalu a radi by sme vám tohoročných hostí predstavili,” za organizátorov festivalu informoval Marek Hrin.

ALBÁNSKO

Polyfonické zoskupenie Krojet e Velçës, Vlorë

Táto folklórna skupina vznikla vďaka iniciatíve básnika a umeleckého vedúceho, Kastriota Muçaja. Ten zoskupil spevákov v juhozápadnej albánskej obci Velçë a vytvoril tak súčasnú skupinu pod názvom Krojet e Velçës – Pramene Velcë. Skupina sa primárne orientuje na spevnú tradíciu regiónu, v ktorom dominuje archaická forma viachlasného spevu – izopolyfónia.

Tento spôsob spevu interpretujú prevažne mužskí speváci počas množstva tradičných príležitostí, akými sú svadby, pohreby, oslavy žatvy, náboženské oslavy a festivaly. Tento spôsob spevu bol v roku 2008 zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Vedúcou súboru je od roku 2013 Bejushe Barjamaj.

Polyfonické zoskupenie Krojet e Velçës, Vlorë (Pramene Velçë/oblasť v Albánsku)

ČESKÁ REPUBLIKA

Folklórny súbor Pramínek, Jihlava

Folklórny súbor Pramínek bol založený v roku 1986 pôvodne ako detská súčasť Folklórneho súboru Vysočan z Jihlavy – mesta na rozhraní Čiech a Moravy. V súčasnosti je folklórnym súborom dospelých s vlastnými detskými skupinami (Šípek a Vrabčátka), ako aj ľudovou hudbou Hatscho. Repertoár súboru vychádza z folklórneho materiálu moravskej časti českého etnografického regiónu Horácko (okolie miest Jihlava, Velký Beranov atď.). Súbor pokračuje v tradícii hry na tradičné ľudové nástroje – skřipky, ktorých zemitý zvuk je doplnený tradičnou formou zvučného spevu. Práve hra na husliach bola v roku 2016 zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Českej republiky.

Súbor Pramínek sa prezentuje na domácich i zahraničných folklórnych festivaloch (MFF Strážnice, Dožinky českej menšiny v Chorvátsku, Havíření a Zaplétání mája v Jihlave, Pardubicko-hradecký festival) a jeho ľudová hudba sa zúčastnila i festivalu Sharq Taronalari v uzbeckom Samarkande. Na jeseň 2014 súbor absolvoval mesačné turné po Mexiku. Súbor Pramínek hosťoval aj v celovečernom televíznom programe U nás od cimbalu a objavil sa v dokumente pre program Folklorika o husľovej hudbe. Členovia Pramínka sa pravidelne zúčastňujú speváckej súťaže Zpěváček. Vedúcim súboru je Zbyšek Voda.

Folklórny súbor Pramínek, Jihlava

ČILE – VEĽKONOČNÝ OSTROV

Folklórny súbor Mana Ma´ohi, Veľkonočný ostrov

Folklórne zoskupenie Mana Ma´ohi prezentuje už desiatky rokov tradičné tance, spevy, hudbu, ale aj obrady, zvyky a povesti Rapa Nui – Veľkonočného ostrova. Ten je súčasťou Čilskej republiky a leží v južnej časti Tichého oceánu. Členovia súboru sa prostredníctvom rozprávaní, tanečno-spevných prejavov a obyčají snažia tradovať výnimočnú kultúru východnej Polynézie ďalším generáciám.

Tá sa odráža v bojových tancoch, gestách ženských rúk pri tanci, tetovaniach rodov i v mytologických príbehoch. Napríklad aj o MAOI – veľkých kamenných sochách na ostrove Rapa Nui. Hudobný sprievod tvoria tradičné nástroje – bubny, kamene, ale i nástroje, ktoré na ostrov po roku 1720 priviezli Európania a tie sa stali súčasťou miestnej kultúry. Napríklad ukulele. Vedúcim súboru je John Hotu Iti Araki Zamora.

Folklórny súbor Mana Ma´ohi, Veľkonočný ostrov

KOSOVO

Súbor piesní a tancov Kemajl Azizi, Viti

Folklórny súbor Kemajl Azizi bol založený v roku 2003 a v súčasnosti združuje asi 150 členov v hudobných, speváckych a troch tanečných zložkách rôznych vekových kategórií. Od roku 2011 je oficiálnym reprezentantom mesta Viti na juhovýchode Kosova. Súbor je od roku 2021 partnerským členom a zástupcom Kosova v medzinárodnej organizácii CIOFF. Repertoár súboru tvoria tradičné tanečné, hudobné i obyčajové prejavy horského regiónu Karadak. Príkladom je archaický párový tanec s vábením šota i najstaršie typy mužských bojových a reťazových tancov valle luftarke v sprievode veľkých bubnov a píšťal – zúrn.

Súbor počas svojej existencie zrealizoval stovky vystúpení doma i na festivaloch v zahraničí. Napríklad vo Švajčiarsku, susednom Česku, Taliansku, Bulharsku, Turecku, Grécku, Rakúsku, Albánsku, Čiernej Hore i Severnom Macedónsku. Členovia súboru organizujú CIOFF Interantional recogized festivaly N´Karadak Krisin Tupanat (Nad Karadakom bijú bubny) a festival tradičného spevu Ninulla (Uspávanka/Kolíska), na ktorých sa prezentovali aj kolektívy zo Slovenska. Vedúcim súboru je Arsim Abazi.

Súbor piesní a tancov Kemajl Azizi, Viti

SEVERNÝ CYPRUS

Folklórne združenie Alayköy, Alayköy – Nikózia

Folklórna asociácia Alayköy bola založená v roku 2003 v obci Alayköy pri Nikózii, v centrálnej časti Severného Cypru. Teda v oblasti aj s obyvateľstvom tureckej národnosti. Poslaním skupiny je uchovávať a prezentovať prejavy tradičnej kultúry Severného Cypru doma i v zahraničí. Skupina má asi 90 členov – tanečníkov v piatich zložkách rôznych vekových kategórií. Repertoár súboru tvoria tradičné tance, piesne a obyčaje tureckých Cyperčanov. Hudobný sprievod zabezpečujú tradičné nástroje ako bubny, pastierske píšťaly, tamburíny, ale i novší akordeón a strunové nástroje. Okrem domácich programov sa súbor predstavil aj na 21 festivaloch v Turecku, Poľsku, Macedónsku, Srbsku, Maďarsku, Francúzsku, Anglicku, Taliansku, Španielsku, Nemecku, Rumunsku a Holandsku.

Skupina bola spoluorganizátorom festivalu BENDO v roku 2022, z ktorého výťažok bol venovaný Nadácii Kemala Saraçoğlua pre deti s leukémiou a na boj proti rakovine. Folklórna asociácia Alayköy a Cyperská turecká federácia ľudového tanca zohrali dôležitú úlohu aj pri skúmaní a implementácii tradičných foriem ľudového tanca a tanečných hier na základe archívnych záznamov folklórnych prejavov. Združenie tiež zrealizovalo sériu výstav pod názvom MOTIF, na ktorých prezentovalo tradičnú odevnú kultúru Severného Cypru. Významným prínosom k uchovávaniu tradičnej kultúry tureckých Cyperčanov bolo začlenenie tradičnej hry ľudového divadla pod názvom HARMAN do osláv rôznych sviatkov na námestiach obcí Severného Cypru, kde sa kedysi konali. Vedúcim súboru je Serkan Cemoglu.