Holíč patrí medzi slovenské mestá s bohatou a zdokumentovanou históriou. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1256, keď sa objavuje pod názvom Wywar. Už z druhej polovice 13. storočia poznáme viacero variant tohto názvu, čo svedčí o živom záujme dobových pisárov zaznamenávať toto miesto. Informuje o tom Záhorské múzeum Skalica.
Čo prezrádza maďarský názov Wywar?
Názov Wywar má maďarský pôvod. V modernom zápise by mal podobu Újvár, čo v slovenskom preklade znamená jednoducho nový hrad alebo novohrad. Toto pomenovanie teda odkazuje priamo na fortifikačný charakter lokality – miesto, kde stál hrad, ktorý bol v čase svojho vzniku skutočne nový.
Biely kostol viditeľný z diaľky
V 14. storočí sa popri pôvodnom maďarskom názve objavujú aj latinský, slovenský a nemecký variant. Zbraslavská kronika z 30. rokov 14. storočia uvádza latinský variant Alba Ecclesia, teda Biely kostol. Nemecký variant ho doslovne preberá ako Weisskirchen, prípadne Weisskirchen. Oba názvy odkazujú na sakrálny objekt bielej farby, pravdepodobne s mariánskym patrocíniom. Vďaka svojej polohe bol viditeľný zo širokého okolia. Neskoršie výskumy tento objekt stotožnili s Loretánskou kaplnkou.
Slovenský názov nakoniec zvíťazil
Slovenský variant názvu opisuje nezalesnenú vyvýšenú plochu – holé miesto. Práve tento opis napokon pretrval. Od konca 15. storočia totiž slovenský variant jednoznačne prevláda a stáva sa základom pre všetky ďalšie podoby názvu. Novoveké nemecké aj maďarské názvy mesta – Holics, Hollitsch, Holitsch či Holicsch – vychádzajú priamo z neho.
Každý jazykový variant názvu Holíča teda odhaľuje iné špecifikum tohto miesta – jeho hrad, sakrálnu stavbu aj charakter krajiny. Spolu tvoria fascinujúcu jazykovú mozaiku stredovekých dejín mesta.
Zdroj: Záhorské múzeum v Skalici
