Slovenská pošta vydala poštovú známku „Krásy našej vlasti: Kaštieľ Márie Terézie v Holíči“ s nominálnou hodnotou 2,40 €. Poštová známka rozmerov 44,4 × 30,5 mm, vrátane perforácie, vyšla vo forme upraveného tlačového listu so 6 známkami a medzihárčím.
![](https://www.nazahori.sk/wp-content/uploads/2022/06/Postova-znamka-Holic4.jpg)
Známku vytlačila technikou ofsetu v kombinácii s oceľorytinou spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Ústredným motívom poštovej známky je pohľad na Kaštieľ Márie Terézie od západu, pričom na medzihárčí je celý pôdorys areálu kaštieľa, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou.
![](https://www.nazahori.sk/wp-content/uploads/2022/06/Postova-znamka-Holic2.jpg)
Súčasne s poštovou známkou vyšla obálka prvého dňa s pečiatkou FDC, s dátumom 10. 6. 2022 a domicilom mesta Holíč. Motívmi FDC sú interiérové dekorácie dverí najreprezentatívnejšej miestnosti kaštieľa, tzv. Čínskej sály: na prítlači FDC je figurálny motív „chinoisserie“ a na FDC pečiatke rokajový ornament. FDC vytlačila technikou oceľorytiny spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Autorom výtvarného návrhu poštovej známky, medzihárčia, FDC a FDC pečiatky ako aj oceľorytiny známky a FDC je doc. Martin Činovský, akad. mal., ArtD.
![](https://www.nazahori.sk/wp-content/uploads/2022/06/Postova-znamka-Holic3.jpg)
Holíčsky kaštieľ
Jediné súkromné sídlo c. k. rodiny Habsburgovcov na území dnešného Slovenska, letné sídlo cisára Františka Štefana Lotrinského a jeho manželky, panovníčky Márie Terézie, je situované v západoslovenskom meste Holíč. Informovala o tom Veronika Chňupková z Turisticko – informačného centra v Holíči.
Vďaka svojej monumentalite, veľkorysej architektonickej koncepcii a historickým danostiam bol objekt v roku 1963 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Najstarší predchodca Holíčskeho kaštieľa vznikol na strategicky dôležitom mieste moravsko-uhorského pohraničia ako hraničná pevnosť strážiaca západnú hranicu Uhorského kráľovstva.
![](https://www.nazahori.sk/wp-content/uploads/2021/11/Holic_zamok20211013_3.jpg)
Prvá zmienka o Holíči
Prvé písomné zmienky o Holíči pochádzajú z roku 1205, kedy sa Holíč nazýva Wywar, teda Nový hrad. Kamenný hrad ležiaci na uhorskej hranici pôvodne plnil hlavne strážnu funkciu, ale stal sa aj administratívno-správnym centrom panstva.
Nové požiadavky na kvalitu bývania viedli v 14. storočí k rozsiahlej výstavbe. V 16. storočí sa Holíč podobne ako iné šľachtické rezidencie postupne menil z hradu na komfortnejšie renesančné sídlo, ku ktorému o storočie neskôr z dôvodu rastúceho tureckého tlaku pribudlo opevnenie v tvare hviezdy s bastiónmi.
V roku 1736 prichádza do Holíča po komesovi Kemynovi, Matúšovi Čákovi, Stiborovi zo Stiboríc, Šlikovcoch, Bakičovcoch, Czoborovcoch, František Lotrinský. Najbohatší muž monarchie si mohol dovoliť finančne náročnú prestavbu pevnosti, ktorú realizovali v niekoľkých etapách v období od 40. do 60. rokov 18. storočia. Vznikol tak monumentálny a u nás ojedinelý príklad tereziánskej architektúry, ktorý spolu s rozsiahlym areálom vytváral výraznú krajinnú dominantu.
![Holíčsky zámok](https://www.nazahori.sk/wp-content/uploads/2021/11/Holic_zamok_vysadba_stromy20211120_2.jpg)
Autora prestavby dnes s určitosťou nepoznáme. Časť stavebných prác v Holíči realizoval Andreas Winthalm, najväčšie objednávky dostával Tadeáš A. Karner, do úvahy prichádza viedenský dvorný staviteľ Jean N. Jadot de Ville, maliar a architekt Jean J. Chamant, ako i F. A. Hillebrandt.
Habsbursko-lotrinskej dynastii patril kaštieľ až do roku 1921, kedy prepadol v prospech 1. Československej republiky. Dnes je majiteľom kaštieľa mesto Holíč, ktoré nielen kaštieľ, ale aj jeho okolie, zveľaďuje, obnovuje a vracia mu jeho niekdajšiu slávu.