V minulom roku Skalica zložila veľkú občiansku skúšku. Plánovaná výstavba spaľovne vyvolala silnú reakciu verejnosti, ľudia sa spojili, začali sa zaujímať, pýtať sa a diskutovať. Práve z tejto energie úplne prirodzene vzniklo občianske združenie SKALICA je pjekné mjesto, ktoré spustilo kampaň s názvom „Za zelený Baťák“.
O tom, prečo je Baťák nielen turistickým cieľom, ale aj veľkým potenciálom pre Skaličanov, sme sa rozprávali so Želmírou Macháčkovou, predsedníčkou občianskeho združenia SKALICA je pjekné mjesto a s Václavom Petrášom, permakultúrnym dizajnérom a manažérom druhej fázy kampane Za zelený Baťák.
Kampaň Za zelený Baťák vznikla ako reakcia na plánované vybudovanie spaľovne. Kde sa tento príbeh začal?
Želmira Macháčková: “Cieľom prvej fázy kampane bolo ochrániť toto územie pred zámerom postaviť tu spaľovňu a ukázať, že existujú aj iné riešenia spracovania odpadu. Riešenie sme našli v MBU (mechanicko-biologickej úprave odpadu) a následnom energetickom zhodnotení v cementárni v Rohožníku. Ukázalo sa, že pri takomto riešení nie je spaľovňa pri Baťovom kanáli vôbec potrebná.”
Prvá fáza kampane vyvrcholila miestnym referendom. Ako vnímate jeho výsledok?
Želmíra Macháčková: “Táto prvá fáza kampane sa skončila v decembri veľmi silným výsledkom. V miestnom referende sa proti výstavbe spaľovne postavilo 56 percent občanov Skalice. Pre nás to bol jasný dôkaz, že ľuďom nie je jedno, v akom prostredí žijú. Výsledkom prvej fázy kampane by mal byť aj schválený územný plán, v ktorom územie, pôvodne vyčlenené pre spaľovňu, zostáva zelenou pôdou a s otvoreným potenciálom. Ale potenciál pre čo? Za nás určite nie pre priemysel.”
Znamená to, že kampaň Za zelený Baťák pokračuje?
Želmíra Macháčková: “Dnes vstupujeme do jej druhej fázy. Z odporu voči tomu, čo v Skalici nechceme, sa stáva hľadanie odpovede na otázku, čo tu chceme mať. Chceme preto spoločne so Skaličanmi a odborníkmi hľadať odpoveď na otázku, ako toto územie využiť zmysluplne, citlivo a pre ľudí, najmä pre Skaličanov. Baťák je dnes miestom najmä pre turistov. Funguje tu plavba loďkami, ľudia sem chodia za vodnou turistikou aj na cyklovýlety. Atraktivita sa ešte zvýšila prepojením kanála s riekou Moravou v Hodoníne” a dodáva: “Mnohí Skaličania však stále hovoria, že „na Baťáku skapal pes“. Pre turistov tu aktivity existujú a dajú sa ďalej rozvíjať, no pre samotných Skaličanov tu stále chýba živý priestor, kam by radi chodili, kde by trávili čas, stretávali sa, oddychovali, športovali a hlavne, tvorili komunitu.“
Prečo je podľa vás dôležité pozerať sa na Baťák širšie, nielen ako na jedno konkrétne miesto?
Želmíra Macháčková: “Baťák so širokým okolím nie je len jeden bod na mape. Je to celé územie s vodou, dopravnými napojeniami, poľami, rybníkmi, priemyselnou zónou, voľnými plochami aj citlivými prírodnými väzbami. Ak sa má toto územie ďalej rozvíjať, nemôže sa to diať náhodne, bez koncepcie a bez dohody. Potrebujeme odbornú, systematickú a zároveň ľudskú víziu, ktorá nebude riešiť len Baťák samotný, ale celý priestor nad hlavnou cestou medzi Holíčom a Skalicou — od štátnej hranice, vrátane priemyselnej zóny, až po Skalické rybníky vrátane.”
Dôležitou súčasťou druhej fázy kampane Za zelený Baťák má byť participácia verejnosti. Čo to bude znamenať reálne?
Želmíra Macháčková: “Chceme, aby Skaličania neboli len divákmi, ale spolutvorcami. Aby mohli povedať, čo si na Baťáku predstavujú. Spúšťame participatívnu mapu, do ktorej budú môcť Skaličania, ktorí poznajú svoje mesto najlepšie, vkladať svoje nápady, podnety a predstavy. Zozbierané dáta následne odovzdáme odborníkom, a tí ich zapracujú do ďalších krokov projektu.”
Václav, vy ste permakultúrny dizajnér a budete projekt odborne viesť. Aký je váš vzťah k mestu a k tejto téme?
Václav Petráš: “Som rodák zo Skalice a dlhodobo sa zaujímam o to, akým smerom sa naše mesto rozvíja. Od komunitných a environmentálnych aktivít som sa postupne dostal k permakultúre. Tá mi ukázala, že nestačí riešiť jednotlivé problémy samostatne.”
Čo vlastne permakultúra znamená v kontexte rozvoja mesta?
Václav Petráš: “Permakultúra prepája poznatky ekológie, poľnohospodárstva, hydrológie, architektúry, sociológie a mnohých ďalších odborov. Jej cieľom nie je návrat do minulosti. Naopak, ide o vytváranie prostredia, ktoré stavia na tradičných skúsenostiach, ale zároveň dokáže fungovať v meniacich sa podmienkach budúcnosti.”
Keď sa na Skalicu pozrieme očami permakultúrneho dizajnéra, vidíme miesto s mimoriadnym potenciálom. Máme tu niečo, čo mnohé mestá na Slovensku nemajú – prepojenie prírody, histórie, kultúry, vody a krajiny na relatívne malom území.“Na jednej strane sú Biele Karpaty a vinohrady, na druhej Morava, Baťov kanál, rybníky a lužné lesy. Máme historické centrum, významné kultúrne dedičstvo, zaujímavú polohu pri hranici a množstvo príbehov osobností, ktoré formovali tento región. Skalica má všetky predpoklady stať sa jedným z najzaujímavejších miest západného Slovenska,” dodáva Petráš.
Kto by mal byť súčasťou takejto vízie?
Václav Petráš: “Často čakáme, že budúcnosť mesta vyrieši nový primátor, poslanci alebo nejaký investor. V skutočnosti však kvalita mesta vzniká vtedy, keď sa do jeho rozvoja zapoja aj samotní obyvatelia. Preto začíname Baťákom. Je to ideálne miesto na začatie širšej diskusie o budúcnosti Skalice.”
Ako bude celý proces prebiehať?
Václav Petráš: “Najskôr budeme pozorovať, počúvať a zbierať informácie od Skaličanov. Preto vzniká spomínaná participatívna mapa, dotazník a séria verejných stretnutí. Ďalším krokom bude zapojenie odborníkov. Postupne budeme prizývať špecialistov na dopravu, krajinu, vodu, poľnohospodárstvo, prírodu, kultúru či cestovný ruch. Ich úlohou nebude rozhodovať za nás, Skaličanov, ale pomôcť nám lepšie pochopiť možnosti a limity územia a pripraviť odbornú víziu, ktorá zohľadní potreby obyvateĺov.”
Má byť výsledkom len odborná štúdia, alebo niečo, čo môže reálne ovplyvniť budúcnosť mesta?
Václav Petráš: “Cieľom nie je vytvoriť dokument do zásuvky. Do procesu chceme zapájať mesto, firmy, organizácie a ďalších partnerov. Ak sa podarí dostať tieto myšlienky do strategických dokumentov, vznikne kontinuita. Nebude záležať na tom, kto práve sedí na radnici. Mesto bude mať dlhodobú víziu.”
Keď hovoríte o budúcnosti Baťáku, aké konkrétne možnosti si viete predstaviť?
Václav Petráš: “Jedným z mojich snov je vznik ukážkovej permakultúrnej farmy v okolí Baťáku. Miesta, kde by sa prepájalo pestovanie ovocia, zeleniny, vzdelávanie, krajina a komunita. Veľký potenciál vidím aj v samotných rybníkoch a mokradiach. Už dnes sú významným miestom pre prírodu aj rekreáciu. Myslím si však, že celé ich okolie by sa dalo citlivo rozvíjať tak, aby poskytovalo viac priestoru pre oddych, pozorovanie prírody, vzdelávanie a stretávanie ľudí. Niekedy stačia pomerne jednoduché zásahy – výsadba stromov, vytvorenie tieňa, príjemných zákutí, pozorovacích miest alebo náučných prvkov.”
Želmíra Macháčková: “Moja predstava je možno viac laická, ale vychádza z toho, čo mi v Skalici chýba. Vedela by som si na Baťáku predstaviť napríklad biojazierko s možnosťou celoročného kúpania, aj pre otužilcov, fínsku saunu a možno menší amfiteáter na kultúrne a komunitné podujatia. Dôležité však je, aby sa o budúcnosti Baťáku rozhodovalo spolu so Skaličanmi a s rešpektom k prírode aj celému územiu.”
Hovoríte aj o odbornom výskume permakultúry. Nie je to na mesto ako Skalica príliš odvážna predstava?
Václav Petráš: “Je to jedným z mojich veľkých snov. Možno to znie odvážne, ale práve takéto vízie posúvajú mestá dopredu. V strednej Európe je takýchto pracovísk stále veľmi málo. Bolo by krásne, keby sa raz Skalica stala miestom, kde sa stretávajú odborníci, výskumníci, farmári a dizajnéri, aby spoločne hľadali riešenia pre budúcnosť krajiny. Samotný Baťov kanál môže priniesť nielen viac aktivít pre Skaličanov, ale aj novú energiu pre miestnych podnikateľov a nové príležitosti pre celé mesto.”
Čo je teda hlavnou myšlienkou druhej fázy kampane Za zelený Baťák?
Václav Petráš: “Naša vízia nie je o jednej stavbe ani o jednom projekte. Je o postupnom vytváraní krajiny a mesta – domova, v ktorom sa nám dobre žije, dobre hospodári a kam sa radi vraciame.”
Želmíra Macháčková: “Hlavnou myšlienkou druhej fázy je spolutvorenie Skaličanov a odborníkov priestoru, v ktorom žijeme. Chceme, aby Skaličania mohli povedať, aký Baťák si predstavujú. Výsledkom tejto dlhodobej fázy by mala byť odborná vízia územia, ktorá nevznikne len od stola odborníkov, ale na základe želaní, nápadov a skúseností ľudí, ktorí tu žijú. Baťák môže byť miestom, kam budú Skaličania radi chodiť.”
Príďte v piatok 26. júna 2026 na Piknik na Baťáku a povedzte, aký Baťák si predstavujete vy. Práve teraz máme možnosť nevstupovať do budúcnosti náhodne, ale tvoriť ju spolu.
