Malo to byť zastupiteľstvo, ktoré vnesie svetlo do chaotického odmietnutia riadne zvoleného kandidáta na post riaditeľa najväčšej senickej školy. Namiesto faktov sme sa však od primátora Martina Džačovského dočkali len ďalšej dávky fráz o “budúcnosti”, “rozdelenom kolektíve” a “hodnotách”.
Čo sme sa však opäť nedozvedeli? Prečo sa primátor rozhodol úradne zlynčovať oceňovaného pedagóga na základe anonymných fám, kým on sám na legitímne otázky novinárov a občanov odpovedať odmieta.
🔄 Bumerang primátora: Kto môže za úpadok ZŠ Sadová?
Kto tu reálne nesie zodpovednosť za úpadok?
Vystúpenie primátora na mimoriadnom zastupiteľstve pripomínalo skôr alibistickú prednášku. Džačovský argumentoval klesajúcim počtom žiakov a tým, že neustále sťažnosti a rozdelené skupiny učiteľov neprospievajú deťom.
Zastavme sa pri tomto argumente, pretože je to ukážkový gól do vlastnej brány. Zriaďovateľom školy je mesto. Zástupca primátora, Filip Lackovič, dokonca osobne sedí priamo v Rade tejto školy! Ak škola dlhé roky upadá a stráca žiakov, nie je to vizitka radového učiteľa. Je to priamy dôkaz manažérskej neschopnosti najvyššieho vedenia mesta – dua Džačovský a Lackovič. Títo dvaja páni mali roky všetky páky na to, aby škole pomohli, no zjavne to nedokázali.
A na koho teraz hádžu vinu za svoj vlastný neúspech? Na pedagóga, ktorý bol v celoslovenskej ankete priamo žiakmi vyhlásený za najobľúbenejšieho učiteľa na Slovensku (Zlatý Amos). Na človeka, ktorý spolu s manželkou vo svojom voľnom čase ťahá extrémne množstvo dobrovoľníckych aktivít a pre deti robí vysoko nad rámec svojich povinností. Predstavte si, kde by táto škola s klesajúcimi číslami dnes vôbec bola, keby na nej nepôsobili práve takíto aktívni učitelia, ktorí na svojich pleciach zachraňujú neschopnosť zriaďovateľa.
Primátor Džačovský obhajuje veto tým, že “škole klesá počet žiakov” a situácia je zlá. Vinu hádže na klímu a učiteľov.
Úradný lynč bez dôkazov
To, čo primátor predvádza, nie je bežný proces. Pripomeňme si tie pseudodôvody, ktoré poslal Rade školy na hlavičkovom papieri mesta. Odvolával sa na 9 rokov staré, uzavreté veci a operoval s nepodloženými fámami, pri ktorých sám v texte priznáva, že nie sú preukázané.
Na zastupiteľstve tento naratív len zopakoval. Doteraz nepadla na stôl jediná relevantná vec, ktorá by odôvodňovala takýto brutálny zásah do kariéry bezúhonného človeka. Redakcia nazahori.sk stále márne čaká na odpovede. Občania majú právo vedieť, aké konkrétne dôvody stoja za týmto vetom – ak teda vôbec nejaké existujú, okrem tichej snahy dosadiť do funkcie niekoho iného.
Zriaďovateľom školy je mesto. Viceprimátor Filip Lackovič dokonca priamo sedí v Rade školy. Klesajúce čísla sú priamou vizitkou ich dlhoročnej manažérskej neschopnosti, ktorú na škole suplujú práve nadštandardne aktívni a ocenení učitelia ako Jozef Krišák.
Kto tu má právo moralizovať?
A tu sa dostávame k najabsurdnejšiemu bodu celej kauzy. Primátor hrdo prehlásil: “Pri rozhodovaní som vnímal množstvo podnetov, ktoré prichádzali z rôznych strán.” Ak je však pán Džačovský taký citlivý na “podnety verejnosti” a nepreukázané “fámy”, prečo tento prísny meter neuplatňuje aj na seba? Aj do našej redakcie totiž smeruje nespočetné množstvo podnetov od občanov, ktoré poukazujú na údajné morálne a finančné prešľapy samotného primátora. Ak zástupca mesta neváha využiť nepodložené klebety na to, aby zničil kariéru dlhoročnému učiteľovi, verejnosť si musí položiť otázku: Má človek, o ktorého vlastných pokleskoch sa v Senici vedú vážne diskusie, vôbec morálne právo viesť toto mesto a poučovať pedagógov o hodnotách?
Zatiaľ čo pán Krišák sa môže preukázať reálnou prácou, deťmi, ktoré priviedol k športu, a titulom od samotných žiakov, vedenie mesta sa zatiaľ prezentuje len zbavovaním sa zodpovednosti, skrývaním sa pred novinármi a ničením tých, ktorí pre školu reálne niečo robia.
