Tak ako trdelník, či dobré vínko, aj povesť o skalickej šibenici patrí ku koloritu mesta Skalica, ktorá je dobre známa nielen na Záhorí, ale široko ďaleko aj za hranicami.
Tomáš Bucha, administrátor skalickej FB skupiny ENOM PRO NÁS informoval, že: Do Skalice sa vrátila šibenica a vyzval vo videu občanov, na návrhy o umiestnenie šibenice, ktorá je zatiaľ „zaparkovaná“ na námestí.
„Tento počin nemá žiadny politicky podtext. Ma to súvis s 650.výročím od povýšenia Skalice na Slobodné kráľovské mesto s výsadou práva hrdelného a zároveň s povesťou o skalickej šibenici, kerá je enom pro nas…Podarilo sa nám kúpiť šikovne umelecky artefakt a hľadáme mu miesto,“ doplnil Bucha.
Povesť o skalickej šibenici sa do povedomia dostala najmä vďaka slovenskému spisovateľovi a skalickému učiteľovi ešte z čias Rakúsko-Uhorska Ferdinandovi Dúbravskému.
Verzií, ako to vlastne so skalickou šibenicou bolo, je viac. Najznámejšia je tá, ktorá je spojená s dvomi zlodejmi z Moravy. V susednom Holíči chytili dvoch zlodejov, ktorí tam dlhšie rabovali a kradli. „Odsúdili ich na trest smrti. Keďže v Holíči nemali ustanoveného kata, poslali ich s drábom do Skalice, aby ich obesili v Skalici,“ povedal historik Záhorského múzea v Skalici Richard Drška.
Lenže mestská rada sa dlho nevedela rozhodnúť, ako so zlodejmi naložiť. Nakoniec sa uzniesla, že šibenica je len pre Skaličanov a ich deti. „Zlodejov preto priviedli na moravsko-slovenské hranice, dali im po sedem grošov a nakázali im, aby sa prihlásili v Strážnici a nechali sa obesiť,“ doplnil Držka.
Povesť hovorí, že zlodeji sa, pochopiteľne, dobrovoľne nenechali obesiť. Aj s peniazmi, ktoré mali dať katovi, ušli kade ľahšie. So svojím príbehom sa pochválili v neďalekých Sudoměřiciach, odkiaľ sa tento príbeh dostal do Strážnice. Miestni nemali moc v láske Skaličanov, a tak s radosťou rozšírili historku, že Skaličania majú šibenicu „enom pro nich a pro jeji deti“.
Aj keď povesť hovorí, že šibenica stála na rínku, realita bola v skutočnosti iná. „Šibenice v kráľovských mestách boli stavané mimo mestskej zástavby, zvyčajne za ňou. V Skalici to bolo na vyvýšenom mieste smerom na Zlatnícku dolinu. Neskôr bol na tomto mieste vybudovaný kamenný mlyn, ktorý stál ešte začiatkom 20. storočia,“ spresnil historik.
Kráľovské mestá stratili právo súdiť a vykonávať rozsudky po roku 1848. Posledná poprava sa v Skalici konala v roku 1843, bola vykonaná za vraždu.
650. výročie udelenia kráľovských výsad Skalici
Budúci rok čakajú Skalicu oslavy 650. výročia od udelenia výsad slobodného kráľovského mesta. Prvá písomná zmienka o existencii Skalice pochádzajú z roku 1217 a 1256, kedy sa v dokumentoch spomína ako Zakolcha. 6. októbra 1372 jej uhorský kráľ Ľudovít I. udelil výsady slobodného kráľovského mesta
Zdroj: Záhorské múzeum Skalica
