Senica zažila v nedeľu futbalový večer na aký už dlho čakala. Po 14 dueloch bez plného bodového zisku sa na jej ihrisku objavila majstrovská Žilina. Tá vyhrala posledných päť zápasov a tak sa nedalo očakávať prelomenie nepriaznivej série. Opak sa však stal pravdou.
Úvod stretnutia začal podľa očakávania. Šošoni držali loptu na svojich kopačkách, ale na prekvapenie sa nedokázali presadiť po zemi. Preto skúšali nákopy za obranu domácich, ktoré ale úspech nepriniesli. A keď Králik stratil prehľad a nabil Vaščákovi na 1:0, domáci pochopili, že toto nie je Žilina v optimálnom rozpoložení. Po polhodine predviedol nádherné sólo z vlastnej polovice Medveděv, po ktorom dorazil loptu do siete Šefčík a Žiline už nepomohla ani viac ako prísne nariadená jedenástka rozhodcom Ziembom. Zvlášť, keď hneď prvý kontakt Otubanja na ihrisku znamenal zvýšenie vedenia Záhorákov na 3:1. Niežeby v ďalšom priebehu bola Žilina bezzubá, mala aj niekoľko príležitostí, ale z hráčov bol cítiť chlad, neistota a obrana bola doslova katastrofálna. To dokumentoval aj štvrtý presný zásah, keď Mazáň nabil striedajúcemu Kováčovi a ten efektným a hlavne efektívnym blafákom upravil na konečných 4:1.
Výkon Senice má stúpajúci trend
Záhoráci nevyhrali viac ako štvrťroka a to sa z hlavy hráčov vykoreniť nedá. Napriek tomu sa sebavedomie mužstva postupne dvíha. Je vidieť, že mravenčia práca prináša výsledky. Futbalisti zo Senice si už v zápase s Ružomberkom zaslúžili lepší výsledok. Hodinu boli viac ako rovnocenným súperom favoritovi a ak by premenili niektorú z výborných príležitostí Sarpei alebo Podhorin, mohli už vtedy zlomiť negatívnu sériu. Na Slovane to nebol až tak dobrý výkon ako proti Ruži, ale život je už taký. Niekedy za lepšie odvedenú prácu nedostanete zaplatené a naopak. Osud im v Bratislave priniesol bod, napriek tomu, že prehajdákali prvý polčas. Proti Žiline sa ale dočkali zaslúženej odmeny v podobe prvého víťazstva.
Hráčmi zápasu Krč a Medveděv
Nedá sa nespomenúť nadpriemerné výkony hráčov. Aj podľa slov trénera Hudeca bolo kľúčom k úspechu zvládnuť hru v strede poľa. A tam výkonom vyčnieval Jakub Krč. Hráč, ktorý okrem brankára Placha ako jediný zasiahol do všetkých stretnutí v tejto sezóne, nielenže vybojoval obrovské množstvo úspešných súbojov, ale dokázal podržať loptu. Čo je rovnako dôležité, dokázal ju aj konštruktívne rozohrať. Veľa nechýbalo a za svoj výkon mohol byť odmenený aj premiérovým gólom v najvyššej súťaži. Najskôr mu gólovú strelu v prvom polčase vykopol Hancko z bránkovej čiary a v druhom polčase mal s jeho delovkou Volešák poriadne problémy.
Druhým za povšimnutie stojí Jurij Medveděv. Hráč, ktorý je ako náhradník v nominácii českej reprezentácie do 21 rokov, ukázal niekoľko svetlých momentov. Okrem gólu, keď dôrazne vletel do súboja hneď v úvode druhého polčasu, zaujal predovšetkým vynikajúcim prienikom z vlastnej polovice až pred Volešáka a jeho strelu dokázal pretaviť Šefčík na druhý gól stretnutia.
Netreba zabúdať ani na ostatných. Skvele zapadla do zostavy najnovšia posila Lukáš Ľupták, ktorý odohral už v Bratislave výborný zápas a v podobnom výkone pokračoval aj so Žilinou. Z Podhorina sa stáva pilier defenzívy a aj keď na mená ako Pillár či Pavlík sa v Senici len tak nezabudne, nemusí to byť so záhoráckou defenzívou také zlé.
Vaščák pri úvodnom góle zúročil svoje skúsenosti a ochotu nešetriť krokmi pri zdanlivo zbytočnom pohybe. Ak by do tej prihrávky nešiel, čo by spravila väčšina útočníkov, nikdy by z toho nebol prvý gól zápasu, ktorý nasmeroval Senicu k víťazstvu. Z hľadiska sa zdalo, že Vaščák má v tomto zápase dvoje pľúca. Bol aktívny, chodil do hlavičkových súbojov, akoby si spomenul na svoje roky v Petržalke či Taliansku.
Až štyria odchovanci Senice na ihrisku
Po Krčovi o sebe dáva čoraz viac vedieť aj druhý odchovanec Senice Erik Otrísal. Na oboch je pekne vidieť, že ak cítia podporu a dostávajú pravidelne šancu, ich výkony idú nahor. Ak by aj iní talentovaní hráči v minulosti dostali viac šancí a cítili podporu z lavičky, mohlo byť v Senici ešte viac futbalistov z kvalitnej domácej akadémie. Prečo tomu tak nebolo je už zbytočné polemizovať, tí čo za to boli zodpovední už v klube nepôsobia.
Na druhej strane fanúšikov mohlo potešiť, že aj v majstrovskej Žiline dostali príležitosť dvaja odchovanci senického klubu. Na pravej strane defenzívy sa predstavil Juraj Chvátal a v útoku Samuel Mráz. Prvý menovaný začal zápas vo veľkom štýle, bohužiaľ sa mu potom ozvalo staré zranenie, pre ktoré musel cez polčas striedať. Samo bol určite najnebezpečnejším hráčom hostí a na senické šťastie spálil veľkú príležitosť na zníženie stavu v druhom polčase. Je zaujímavé, že kým v 67 štartoch za FK Senicu strelil 6 gólov, v tejto sezóne mu stačilo 14 štartov za Žilinu na 8 presných zásahov.
Nebolo to bez chýb
Prichádza reprezentačná prestávka a s ňou čas na ďalší posun. Hráči si musia uvedomiť, že napriek výhre výkon ešte ani zďaleka nebol bez individuálnych chýb, po ktorých sa zápas mohol zlomiť na opačnú stranu. Nebudeme ich tu spomínať, na to sú tréneri, aby im ich pripomenuli. Jedna či dve lastovičky ešte leto nerobia. Treba aj po takomto výsledku myslieť na to, že Senica je stále na poslednom mieste tabuľky a na najbližšieho súpera sa pozerá so štvorbodovým odstupom.
