Folklórny súbor FSk Kýčer z Turej Lúky bol založený v roku 1950. Názov dostal podľa troch vŕškov, ktoré sa dvíhajú nad Turou Lúkou. Informuje o tom web mesta Myjava www.myjava.sk.
Turá Lúka je známa svojim vzťahom k ľudovému umeniu a tradíciám. Ľudové tance a piesne z Turej Lúky boli známe aj na cisárskom dvore vo Viedni, kde turolúčania chodievali na rôzne slávnosti. Spisovateľka Ľudmila Podjavorinská to opísala i vo svojej básni „Zlocha z Turej Lúky“, kde turanský Zlocha vykrútil v tanci cisárovnú Máriu Teréziu. Z potreby zachovať tradície z Turej Lúky bol v roku 1950 založený Pavlom Mordiom folklórny súbor Kýčer.
Medzi zakladajúcich členov okrem už spomenutého Pavla Mordiu patrili: Foltín, Smolíček, Klandúch, Hrdlička, Majtán, Krupan, Holič, Belanská, Brušková, Majtánová, Foltínová a ďalší, ktorí sa vedeli nadchnúť myšlienkou, že sa stanú šíriteľmi a uchovávateľmi ľudových tradícií. Prvá etapa existencie folklórneho súboru Kýčer bola poznačená mimoriadnym nadšením všetkých jej členov. Kroje, ktoré si každý zadovážil, boli pôvodné a rekvizity tiež. Súbor začal navštevovať rôzne podujatia v celom bývalom Československu. Veľkým prínosom bol v roku 1951 príchod a účinkovanie popredného a vo svete uznávaného huslistu Samka Dudíka. V roku 1955 vznikol pri SAM súbor Kopaničiar, a tak väčšina členov súboru Kýčer prešla na Myjavu do spomenutého súboru s krojmi, rekvizitami, ale aj s repertoárom. V roku 1957 prišiel do Kopaničiara aj Samko Dudík. Tak sa postupom času súbor Kýčer dostával do úzadia a začal stagnovať.
Nové oživenie vo folklorizme na Turej Lúke nastalo vo februári roku 1978. Kuriozitou je, že nový impulz k činnosti dal výlet turancov na Čachtický hrad. Vo vinárni Pod čachtickým hradom sa im po dobrej večeri zachcelo spievať. Toho využil prítomný pán Mordia a oslovil dva manželské páry Kubečkov a Belanských, aby mu pomohli oživiť Kýčer ako dedinskú folklórnu skupinu autentického turanského folklóru. Vtedy vo februári 1978 sa začalo stretávať niekoľko nadšencov na čele s Pavlom Mordiom. Boli to speváci a tanečníci: Zuzana Vachulová, Alžbeta Kubečková, Alžbeta Belanská, Anna Horniaková, Alžbeta Holičová, Jana Holičová, Štefan Holič, Ján Belanský, Štefan Kubečka a Ján Černák. Vznikla aj trojčlenná kapela: heligónka Dušan Pražienka, trúbka Pavel Mareček a klarinet Stanislav Horniak. A opäť tie isté problémy, ale aj nadšenie ako v roku 1950. Bolo treba pozháňať kroje a rekvizity. Všetko, čo skupina postupne vlastnila, sa financovalo z vreciek jej členov. Ale neodradilo to nikoho. Skupina sa postupne začal rozrastať.
Kýčer sa počas druhej etapy života prestal orientovať na súborové spracovávanie folklórneho materiálu. Uvedomili si, že ich najväčšou šancov je zachovávanie a šírenie autentického folklóru z dedinského prostredia. Ak by sme spomenuli niečo z repertoáru skupiny, tak to bude určite prvý program Varenie lekváru. Nasledoval program Fašiangová obchôdzka. V ďalších programoch sa skupina podujala spracovať svadobné, dožinkové a pracovné obyčaje. V roku 1994 zavolal Ján Belanský, ktorý doteraz pôsobí spolu s manželkou Alžbetou Belanskou vo vedení súboru, do FSk Kýčer Jaroslava Viselku, bývalého tanečníka a choreografa folklórneho súboru Kopaničiar, pretože Pavol Mordia už nemohol byť v tom čase aktívnym vedúcim. Jaroslav Viselka je vedúcim folklórnej skupiny až dodnes.
Pod jeho vedením Viselku Kýčer získal množstvo významných ocenení. Jedno z posledných ocenení bolo v auguste 2018. Konala sa celoslovenská súťaž pod názvom NOSITELIA TRADÍCIÍ v Zuberci, na ktorej Kýčer pod vedením Jaroslava Viselku získal strieborné pásmo. Vymenovanie vystúpení doma a v zahraničí, ktoré FSk Kýčer za sedemdesiat rokov činnosti absolvoval nie je možné. Úplne stačí skonštatovať, že sa bez tejto skupiny nekonajú žiadne významnejšie folklórne prehliadky, súťaže a festivaly.
Veľakrát bolo jej umenie zachytené pri nahrávkach v rozhlase a televízii. Účinkovali vo filmoch Bičianka z doliny a Štúrovci.
zdroj: Mesto Myjava / www.myjava.sk
