Myjava sa opäť stane svetovým javiskom: Medzinárodný folklórny festival Myjava, ktorý patrí medzi podujatia so štatútom CIOFF International Recognized, prinesie už svoj 66. ročník. Srdce kopaníc privíta hostí z piatich krajín sveta, ktorí divákom predstavia živé tradície svojich regiónov.
Česká republika, Grécko, India, Mexiko aj Spojené štáty americké – každá krajina prinesie 17. až 21. júna 2026 jedinečný príbeh, vlastnú hudbu, tanec a duchovné dedičstvo. Rozhodne sa bude na čo pozerať. Informuje o tom Mesto Myjava.
Česká republika: Danaj zo srdca moravského Slovácka
Súbor s šesťdesiatročnou históriou
Súbor ľudových piesní a tancov Danaj patrí medzi najvýznamnejšie folklórne kolektívy južnej Moravy. Sídli v Strážnici – malebnom historickom mestečku na úpätí Bielych Karpát, v národopisnej oblasti Slovácko. Práve tu sa nachádza zámok, sídlo Národního ústavu lidové kultury, skanzen aj Baťov kanál. Každoročne sa tu organizuje Medzinárodný folklórny festival Strážnice, jeden z najväčších a najstarších v celej Európe.
Súbor Danaj vznikol v roku 1959 z iniciatívy Vítězslava Volavého, pôvodne s cieľom pripraviť tanečníkov na II. celoštátnu spartakiádu. Názov čerpá z tunajšieho variantu starého párového krútivého tanca – danaj. Od samého začiatku sa súbor venuje spracovaniu a prezentácii autentického folklóru Slovácka s dôsledným rešpektom k tradícii. Hudobne ho formovali primáši Slávek a Vítězslav Volavý, pričom celkovo tu pôsobilo sedem cimbalových muzík.
Verbuňk na zozname UNESCO
Okrem umeleckej činnosti súbor vychováva mladých tanečníkov a hudobníkov a aktívne sa podieľa na udržiavaní folklórnych tradícií svojho regiónu. V bohatom repertoári nechýba spomínaný tanec danaj ani mládenecký tanec skočného charakteru verbuňk. Ten je od roku 2005 súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
Grécko: Varda prináša tance z brehov Iónskeho mora
Komunita s hlbokými koreňmi
Kultúrne a vzdelávacie združenie Varda pochádza z obce Andravida-Killini v západnom Grécku. Vzniklo v roku 1975 a odvtedy sa venuje zachovávaniu a propagácii kultúrneho dedičstva regiónu Elida na severozápadnom cípe Peloponézu. Obec leží na rovinách v blízkosti Iónskeho mora, východne od lagúny Kotychi. Hlavným mestom oblasti je Pyrgos.
Úrodná krajina s dobrými pastvinami a ornou pôdou umožňovala chov koní, dobytka a pestovanie ľanu. Práve tu, v svätyni Olympia, vznikli v 8. storočí pred naším letopočtom olympijské hry – dnes jedna z najkrajších archeologických lokalít moderného Grécka.
Hady, vojaci a svadobné tance
Združenie Varda spája obyvateľov i návštevníkov prostredníctvom sviatkov, vzdelávacích aktivít a umeleckých programov. Repertoár tvorí množstvo tradičných reťazovitých tancov v rôznych metrických variantoch, sprevádzaných bubnami, píšťalami a strunovými nástrojmi. Prvý tanečník v reťazi skokmi preukazuje silu, šikovnosť a obratnosť.
Medzi najzaujímavejšie patrí tanec tsakonikos z peloponézskej Arcadie, ktorý napodobňuje pohyb hada v špirále. Tanec tsamiko v ženskom podaní predstavuje svadobný tanec nevesty, zatiaľ čo v mužskom podaní odráža vznešenosť gréckych vojakov Kleftes. Tanec syrtos tancovali vojaci gréckej revolúcie na Peloponéze na začiatku 19. storočia. Tradičné píšťaly časom nahradili klarinety, k hudbe patrí aj perkusívny nástroj tubeleki, známy už z antických čias.
India: Rituálne masky a bojové umenie z Bengálska
Kmeňová kultúra plná symbolov
Adibashi Chhau Dance Group pochádza z oblasti Purulia v štáte Západné Bengálsko na východe Indického polostrova. Región poznačujú pohoria, jazerá, červená pôda a starobylá architektúra pevností. Spolu s ňou tu žije bohatá kmeňová kultúra komunít Adibaši – v hindčine a bengálčine doslova „pôvodní obyvatelia”. Ich korene siahajú až k civilizácii údolia Indu a kmeňom Drávidov, Indoárijcov, Austroázií a Tibeto-Barmanov.
Obyvatelia regiónu sú prevažne budhisti, niektorí uctievajú hinduistické božstvá alebo vyznávajú animizmus. Práve z adivášskej kultúry pochádzajú mnohé hinduistické praktiky – napríklad posvätný status opíc, kráv, pávov, kôb alebo slonov.
Tanec, ktorý rozpráva príbehy eposov
Tanec Chhau je tradičná kmeňová forma spájajúca bojové umenie, tanec a rozprávanie príbehov. Účinkujúci využívajú energické pohyby, akrobaciu a štylizované bojové prvky na zobrazenie scén z eposov Mahábhárata a Rámájana. Farebné kostýmy a rituálne masky odrážajú sviatky, rituály a kultúrnu identitu komunity Adibaši. Tanec Chhau je súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
Mexiko: Energia regiónov, masky a rituál o dážď
Nuevo León – krajina na hranici dvoch svetov
Grupo Folklórico Costumbres vznikla v Monterrey v mexickom štáte Nuevo León. Štát leží na severovýchode krajiny a rieka Rio Grande ho oddeľuje od USA. Španielski dobyvatelia mu v roku 1579 dali meno podľa pyrenejského Kráľovstva León. V predhispánskej ére oblasť obývali kočovné kmene Apačov, ktoré si zdobili telá farebnými nátermi na počesť svojich bohov. Počas šamanistických slávností rituálne užívali nápoj z kaktusu peyotlu, tancovali v kruhoch okolo ohňa a hrali na nástroje z dreva a zvieracích kostí.
Od mariachi po prosbu za úrodu kukurice
Súbor Costumbres združuje viac ako 50 členov a predstavuje tradičné umelecké prejavy rôznych regiónov Mexika s rešpektom k ich lokálnej identite. V repertoári nechýbajú tance a piesne z oblasti Jalisco, domova svetoznámej hudby mariachi. Súbor predstaví aj folklór Nuevo León, ovplyvnený európskym dedičstvom prelomu 19. a 20. storočia – vrátane folklorizovanej polky. Obzvlášť pozoruhodná je obradová slávnosť Chicaleros z obce Galeana, ktorá spája domorodé zvyky nosenia rituálnych masiek s kresťanskými tradíciami Veľkej noci. Jej hlavným posolstvom je prosba za dážď a úrodu kukurice. Repertoár dopĺňajú tance z oblasti Nayarit, zrodené zo synkretizmu španielskych a indiánskych prvkov.
USA: Líščí Indiáni a dedičstvo domorodej Ameriky
Larry Yazzie – strážca tradície
Native Pride Productions z Jacksonville na Floride založil Larry Yazzie s jasným cieľom – vzdelávať verejnosť o dedičstve domorodých obyvateľov Ameriky. V súbore účinkujú tanečníci z národov Lakota, Dakota, Ojibwe, Cree, Navajo a Meskwaki. Meskwaki, známi tiež ako Fox Indians alebo Líščí Indiáni, patria k pôvodným obyvateľom Ameriky z algonkinskej jazykovej skupiny. Ich meno v rodnom jazyku znamená „Červené zeme” – odvolávka na príbeh o stvorení, v ktorom hrdina Wisaka vymodeloval prvých ľudí z červenej hliny.
Od Veľkých jazier po iowskú Tamu
Historicky obývali oblasť Veľkých jazier a údolia rieky sv. Vavrinca. Živili sa sezónnym lovom, poľnohospodárstvom a obchodom s kožušinami. Na jar získavali javorový sirup a pestovali zeleninu, v lete lovili losy a bizóny, v zime jelene. Totemizmus odrážali kmeňové klany – Líška, Medveď, Bobor, Jeleň, Ryba, Vlk, Jazero a Hrom.
Dejiny Meskwaki sú plné dramatických zvratov. Francúzsky kráľ podpísal v roku 1728 dekrét nariaďujúci ich úplné vyhladenie. Napriek tomu kmeň prežil. V roku 1851 predalo asi 300 Líščích Indiánov svoje stáda koní a usadilo sa v Iowe, blízko dnešnej Tamy – mesta pomenovaného po náčelníkovi Taimahovi. Počas druhej svetovej vojny pôsobili viacerí Meskwakiovia spolu s Navahmi ako spojovacie agenti, pričom ako šifru používali vlastný domorodý jazyk.
Tradícia, ktorá žije
Dnes tvorí Meskwaki Nation jediný federálne uznaný indiánsky kmeň v Iowe, s kasínom, kmeňovými školami, súdmi aj políciou. Práve v Tame sa narodil Larry Yazzie. Ako sedemročný začal tancovať obradové tance svojho kmeňa a dnes patrí medzi popredných expertov na tanec pôvodných obyvateľov Ameriky. Predstavil sa na olympijských hrách v Atlante, v Kennedyho centre aj v Smithsonian Institute. Hral na píšťaly a bubny na javisku po celej Európe, Ázii, Amerike i Austrálii.
Tradičný odev tanečníkov tvoria perie rôznych vtákov, rituálne pokrývky hlavy z dikobrazích ostňov, jeleních chvostov, bizónej srsti a orlích pier, každý kus bohato zdobený korálkami. Prostredníctvom workshopov, predstavení a prednášok Native Pride Productions zdieľa kultúrne tradície domorodej Ameriky s celým svetom – a v júni 2026 aj s myjavským publikom.
