„Vďačný a vyliečený pacient vo vás zanechá emócie vďaky, ktoré si zapamätáte navždy“ hovorí sestrička Alena zo skalickej nemocnice.
V skalickej nemocnici pracuje už neuveriteľných 41 rokov. Začala na internom oddelení, prešla na oddelenie kardiológie a v súčasnosti pracuje na oddelení vnútorného lekárstva. Pri príležitosti Medzinárodného dňa sestier sme o jej náročnej a ušľachtilej práci vyspovedali sestru oddelenia vnútorného lekárstva Alenu Hollú.
Práca zdravotnej sestry u nej nemala žiadnu rodinnú tradíciu. „Mala som 15 rokov, a vtedy človek ani nevie, čo by chcel ešte robiť. Ťahalo ma to však k povolaniu detskej sestry, avšak pre veľký vtedajší záujem som sa nakoniec stala sestrou pre všeobecné lekárstvo, čo som však doteraz neoľutovala,“ spomína na svoje začiatky Alena Hollá. O práci zdravotnej sestry hovorí, že je to určite poslanie. „Táto práca je veľmi namáhavá, nakoľko celý život pracujete na smeny pri pacientoch na lôžkovom oddelení. Navyše, kedysi to nebývalo ako teraz. Neboli sme tri roky na materskej dovolenke a po polroku sme boli naspäť v práci,“ pokračuje.
Táto práca je pre ňu poslaním aj preto, že nie je namáhavá len z hľadiska fyzického, pretože na internom oddelení pracuje s ťažko chorými a ležiacimi pacientmi. „Problémom je aj psychická starostlivosť, a to nielen s pacientmi, ale aj ich príbuznými,“ hovorí a dodáva, že práca zdravotnej sestry ju vždy napĺňala. Najviac to bolo vždy, pochopiteľne, pri dobrých správach. „Vždy som sa tešila, keď od nás niekto odišiel zdravý a vyliečený. A to bola radosť nielen moja, ale aj celého kolektívu. Neraz sa mi stalo, že pacient, ktorého sme resuscitovali a mal naozaj blízko k smrti, prežil, to je, samozrejme, najkrajší pocit nielen každej zdravotnej sestry, ale každého pracovníka nemocnice.“
Práca zdravotnej sestry na oddelení ide vždy na úkor rodiny a času. Soboty, nedele, piatky, sviatky, to pozná určite každý zdravotník. Na druhej stane pani Hollá hovorí: „Musím povedať, že táto práca mi okrem iného dala priateľstvá, ktoré si vážim. Dala mi kolegyne, ktoré so mnou pracovali až do svojho dôchodku a stále sa stretávame. A keďže som teraz ja tá najstaršia, dúfam, že keď odídem, tak to tak bude aj s mojimi terajšími kolegyňami a budeme udržiavať také vzťahy, ako tu panovali po celý čas,“ s úsmevom hovorí Alena Hollá.
„Kedysi som si myslela, že čím budem staršia, tým bude toto povolanie jednoduchšie, že sa nejakým spôsobom obrním, ale nie je to pravda. Čím je človek starší, tým je citlivejší. Súcitím s každým jedným pacientom. Vždy sa ma pýtajú, či viem aj vypnúť a zabudnúť, ale každá sestra vám povie, že sa snaží, ale úplne to nejde,“ hovorí a dodáva, že jej sa to najlepšie darí na záhradke pri rodinnom dome a vnúčatách. Momentálne má dve vnúčatká vo veku 4 a 7 rokov a jedno na ceste. Pre ňu sú tými najdôležitejšími.
Na záver má aj odkaz pre budúce zdravotné sestry: „Tešila by som sa, keby bola nová generácia zdravotných sestier a radi by sme ich privítali aj u nás v nemocnici. Hoci je to náročné povolanie, nikdy pri ňom nie ste sama. Čo je však najdôležitejšie, každý vyliečený pacient vo vás zanechá emócie vďaky, ktoré si zapamätáte navždy,“ uzatvára Alena Hollá, zdravotná sestra oddelenia vnútorného lekárstva Fakultnej nemocnice AGEL Skalica.
