Mesto Senica na Záhorí čelí ostrej vlne kritiky za to, ako pristupuje k mimoriadne citlivej téme – rušeniu materských škôl.

Zatiaľ čo sa vedenie radnice snaží na sociálnych sieťach tváriť ako seriózny hospodár a ďakuje občanom za otvorenú spoluprácu a živý dialóg, zo stretnutí s občanmi a ich reakcií vyplýva úplne iný obraz. Je to obraz mesta, ktoré nedokáže včas komunikovať, zlyháva v hľadaní alternatívnych riešení a občanov stavia pred hotovú vec pod rúškom fiktívnej diskusie.

Falošná diskusia a PR frázy

Už samotný úvod verejného stretnutia naznačil, že komunikácia zo strany mesta fatálne zlyhala. Namiesto toho, aby sa vedenie mesta postavilo pred rodičov a priamo im vysvetlilo svoje zámery, privítala prítomných facilitátorka, ktorá chcela moderovať diskusiu od “čistého stola”.

Tento prístup vyvolal okamžité pobúrenie. Poslanec Mestského zastupiteľstva v Senici Dušan Podmajerský to zhrnul mimoriadne presne, keď poukázal na absurdnosť situácie: „Ja som mierne šokovaný z toho, kam sme vlastne prišli… pán primátor, čakal som stretnutie o škôlke s rodičmi, kde budeš obhajovať svoj názor… a nie, že tu budeme počúvať nejaké facilitátorky.“ Občania tento formát označili za stratu času a urážku. Mali pocit, že mesto sa snaží schovať za asistentky s mikrofónom namiesto toho, aby prevzalo politickú zodpovednosť.

Radnica sa síce vo svojom vyhlásení chváli, že do diskusie pozvala tých najpovolanejších a dala každému priestor, no občania to vnímajú inak. Obyvatelia primátorovi Džačovskému odkazujú, že svoje arogantné správanie neschová za pekne formulované vety, pričom upozorňujú, že mesto prišlo za rodičmi s hotovou vecou, s už rozdelenými deťmi a presunutými učiteľkami.

O nás bez nás: Kritériá vymyslené ex post

Až po tlaku verejnosti mesto zverejnilo zoznam kritérií, ktoré by mali podľa neho rozhodnúť o osude škôlok, ako napríklad dostupnosť, doprava, ekonomika či komfort detí. Mesto argumentovalo číslami a odvolávalo sa na celoslovenský pokles pôrodnosti na najnižšiu úroveň za posledných 100 rokov. S tým súvisia aj masívne finančné výpadky v štátnych podieloch, ktoré pre rok 2027 mesto odhaduje na 241 000 eur.

Kameňom úrazu je však to, ako radnica k týmto kritériám pristúpila v praxi. Seničania vedeniu vyčítali, že o rušení škôlky (napríklad na ulici Janka Kráľa) sa už vopred interne rozhodlo a až následne sa začali pred verejnosťou “hľadať kritériá”.

Občan jasne radnici odkázal, že ak chcú zrušiť škôlku, mali najskôr stanoviť jasné a odborné kritériá a tie predložiť ľuďom, nie naopak.
Poslanec mestského zastupiteľstva (Peter Hutta) zasadil vedeniu úder pripomenutím, že kritériá mali byť jasne nastavené už pred dvoma rokmi.
Samotní rodičia tvrdia, že mesto nezohľadňuje nič relevantné a na obhajobu svojich krokov si vymýšľa dôvody, ako napríklad neexistujúce rodiny s deťmi či rozdielnu chorobnosť.

Neschopnosť získať dotácie, zanedbané areály a otázne hospodárenie

Absolútny vrchol nedôvery však prichádza pri ekonomických a manažérskych riešeniach. Zatiaľ, čo mesto hovorí o optimalizácii z finančného hľadiska, občania upozorňujú na chronické zanedbávanie infraštruktúry a zvláštne plánovanie financií.

Seničania pripomínajú, že investície mesta do škôlok v posledných rokoch pochádzajú len z fondov, zatiaľ čo spomínaná škôlka na ul. Janka Kráľa bola prerobená z peňazí mesta ešte za iného primátora.
Zatiaľ čo mesto definovalo ako jedno z kritérií “bezpečné trávenie voľného času a pohyb na školskom dvore”, rodičia upozorňujú na popukané chodníky, opáskované preliezky a chýbajúcu zeleň priamo v areáloch.
Oficiálne finančné výsledky právneho subjektu Materská škola (L. Novomeského) ukazujú obrovské výkyvy. Zatiaľ čo v roku 2023 vygenerovala MŠ obrovskú stratu vo výške -100 349,53 € a v roku 2024 stratu -87 298,44 €, na rok 2025 sa počíta s prudkým nárastom do zisku na úrovni 156 263,50 €. Tieto skoky vyvolávajú pochybnosti o stabilite finančného riadenia.
Zatiaľ čo sa mesto sťažuje na zlý technický stav budov či chýbajúce zateplenie, občania upozornili na zásadný fakt: Environmentálny fond otvoril koncom mája výzvu práve na takéto účely. Namiesto toho, aby mesto promptne reagovalo a žiadalo peniaze na záchranu, jeho odpoveďou je snaha inštitúciu zatvoriť.

Radnica, ktorá zaspala dobu a hádže rodinám polená pod nohy

Mesto sa bráni, že vytváranie dobrých podmienok pre rodiny a reakcia na demografiu nie sú protiklady. Občania však kroky radnice vnímajú inak a namiesto zatvárania ponúkajú praktické riešenia. Ak vedeniu skutočne ide o zdravie detí a zníženie chorobnosti, obyvatelia navrhujú investovať do stropných germicídnych žiaričov v herniach na likvidáciu patogénov. Obyvatelia sa oprávnene pýtajú, ako môže mesto očakávať rast pôrodnosti, keď samo hádže mladým rodinám polená pod nohy.

Serióznosť nie je len o prezentovaní negatívnych demografických grafov a písaní hladkých statusov. Serióznosť je o proaktívnom hľadaní riešení, čerpaní dotácií a férovej komunikácii s tými, ktorých sa to týka najviac – s rodičmi a deťmi. Diskusia v Senici však ukazuje radnicu, ktorá zaspala dobu, zlyhala v príprave, ignoruje dostupné fondy a svoj vlastný manažérsky deficit sa teraz snaží zakryť hrou na “občiansku participáciu”. Niet divu, že im Seničania neveria.