Traja poslanci Mestského zastupiteľstva v Skalici sa vyjadrili ku kontroverznej spaľovni pri Baťovom kanáli. Spaľovňa Skalica vyvoláva v regióne mnoho diskusií. Adrián Hertl považuje umiestnenie za nevhodné kvôli doprave a blízkosti rekreačnej zóny, Jana Rekošová Slobodová je znepokojená kapacitou zariadenia pre 700-tisíc obyvateľov a Veronika Buc projekt označuje za neakceptovateľný aj kvôli nadregionálnemu charakteru a dopravným problémom. Všetci traja poslanci vyjadrujú kritické postoje k projektu Centra ekologického hospodárstva (CEH), ktorý vyvoláva v regióne silný odpor. Vyplýva to z odpovedí poslancov pre redakciu NaZahori.sk.
Ďalší poslanci prerušili mlčanie
Problematika plánovanej spaľovne v Skalici naďalej rozdeľuje miestnych politikov. Po prvotných vyjadreniach šiestich poslancov sa k projektu Centra ekologického hospodárstva (CEH) pri Baťovom kanáli vyjadrili ďalší traja členovia mestského zastupiteľstva.
Redakcia NaZahori.sk oslovila v júli všetkých 19 poslancov mestského zastupiteľstva s rovnakými otázkami týkajúcimi sa projektu. Pôvodne odpovedalo len šesť poslancov, teraz sa k nim pridali ďalší traja. Zvyšných 10 poslancov sa pre portál NaZahori.sk naďalej nevyjadrilo k tejto kľúčovej téme pre budúcnosť mesta.
Hertl: Nevhodné umiestnenie kvôli doprave
Poslanec Adrián Hertl jednoznačne odmieta umiestnenie spaľovne v navrhovanej lokalite. “Podľa mňa je nevhodne umiestnená spaľovňa a to nielen pri Baťáku, ale aj celkovo v lokalite Skalica vzhľadom na dopravu či už cestnú alebo železničnú,” uviedol Hertl vo svojom vyjadrení pre redakciu.
Hertl ďalej kritizuje umiestnenie v rekreačnej zóne: “Umiestnenie spaľovne v rekreačnej zóne vnímam ako neprípustné pre ďalší rozvoj cestovného ruchu.” Poslanec tiež upozorňuje na nejasnosti ohľadom nakladania s nebezpečným odpadom, ktorý po spaľovaní zostáva.
Zaujímavý je Hertlov návrh alternatívnych riešení. Poslanec navrhuje využiť už existujúcu infraštruktúru: “Na Slovensku máme veľa nevyužitých starých fabrík, kde by to mohlo byť. Ako príklad môžem uviesť Vojany,” uviedol s tým, že štát by mal určiť 4-5 vhodných lokalít pre centrá na likvidáciu odpadu.
Rekošová: Kapacita zariadenia znepokojuje
Poslankyňa Jana Rekošová Slobodová sa vyjadrila k všetkým otázkam, pričom ju znepokojila najmä informácia o kapacite zariadenia. “Informácia o kapacite spaľovne ma popravde veľmi znepokojila,” povedala poslankyňa, ktorá považuje plánovanú kapacitu pre 700-tisíc obyvateľov za neprimeranú pre 15-tisícovú Skalicu.
Podobne ako Hertl, aj Rekošová Slobodová považuje umiestnenie za nevhodné. “Umiestnenie sa mi zdalo nevhodné, už keď nám bol projekt prezentovaný. A to nielen vzhľadom na to, že zmena ovplyvní rozvoj cestovného ruchu a kvalitu života obyvateľov nielen v meste Skalica,” vysvetlila poslankyňa.
Buc: Projekt je neakceptovateľný aj kvôli nadregionálnemu charakteru
Poslankyňa Veronika Buc zaujala najkritickejšie stanovisko zo všetkých troch poslancov. Jednoznačne odmieta projekt kvôli jeho nadregionálnemu charakteru a nevhodnému umiestneniu. “Nemôžem súhlasiť s výstavbou spaľovne, ktorej kapacita je nastavená na spracovanie odpadu pre približne 700 000 obyvateľov, zatiaľ čo Skalica má len okolo 15 000,” uviedla Buc.
Poslankyňa zdôrazňuje logistické problémy projektu: “Považujem za zásadný problém aj jej plánované umiestnenie na konci kraja, v oblasti s obmedzenou dopravnou infraštruktúrou.” Buc upozorňuje, že takéto riešenie môže viesť k zvýšenej dopravnej záťaži a tranzitu ťažkých vozidiel cez obytné zóny.
Baťov kanál a jeho okolie vníma ako “výnimočný priestor s rekreačným a kultúrnym významom“, pričom umiestnenie spaľovne v tejto lokalite považuje za “priamy rozpor s charakterom územia“. Poslankyňa tiež kritizuje projekt z pohľadu moderných princípov odpadového hospodárstva a považuje ho za “krok späť“.
Nedostatok informácií o kľúčových aspektoch
Všetci traja poslanci priznávajú nedostatočné informácie o kľúčových aspektoch projektu. Rekošová Slobodová uviedla, že nebola oboznámená s plánom nakladania s nebezpečným odpadom, ktorý vznikne po spaľovaní. “Bohužiaľ, v tomto smere som nebola oboznámená,” priznala poslankyňa.
Hertl zas upozorňuje na nejasnosti v štúdii EIA ohľadom likvidácie popolčeka a škváry: “Nie je mi jasné z EIA, akým spôsobom bude likvidovaná a kam. Nakoľko je to definované ako nebezpečný odpad.“
Buc je v tejto otázke najkritickejšia: “Doteraz som nezískala žiadne presvedčivé informácie o tom, kde a ako bude tento odpad bezpečne skladovaný,” uviedla s tým, že množstvo nebezpečného odpadu by sa mohlo výrazne zvýšiť.
Názory na štúdiu EIA
Hertl uviedol, že štúdiu EIA “nepotrebuje pri rozhodovaní”. Rekošová Slobodová ju tiež nepovažuje za nevyhnutnú, ak to vezme “komplexne“. Buc k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie povedala: “Bez komplexnej štúdie EIA je akákoľvek zmena územného plánu neprijateľná.”
Rekošová Slobodová sa tiež vyjadrila k alternatívam odpadového hospodárstva: “Obávam sa, že výstavbou spaľovní sa recyklovanie zníži, avšak nemusí to tak byť,” uviedla poslankyňa, ktorá sa vyjadrila, že nemá informácie o možných investíciách do systémov triedenia a recyklácie.
Téma spaľovne v Skalici vyvoláva intenzívne diskusie
Téma spaľovne v Skalici vyvoláva v meste a regióne intenzívne diskusie už niekoľko mesiacov. Projekt CEH má podľa investora kapacitu 135-tisíc ton odpadu ročne, čo podľa odborníkov zodpovedá potrebám približne 700-tisíc obyvateľov. To výrazne presahuje potreby nielen Skalice s 15-tisíc obyvateľmi, ale aj celého okresu.
Plánovaná spaľovňa má byť umiestnená pri Baťovom kanáli v lokalite, ktorá je v územnom pláne definovaná ako rekreačný územný celok. Investor spoločnosť GGES nedávno prekvapujúco podporil konanie referenda o projekte, čím sa pokúša získať verejnú podporu.
Projekt čelí silnému odporu občianskej iniciatívy “Skalica je pjekné mjesto” a ďalších aktivistov, ktorí upozorňujú na environmentálne riziká a negatívny dopad na cestovný ruch. V meste sa zbierajú podpisy nielen za referendum o spaľovni, ale aj za odvolanie primátorky Oľgy Luptákovej.
Rozhodnutie majú v rukách poslanci
Vyjadrenia ďalších troch poslancov potvrdzujú rozdelenú politickú scénu v Skalici ohľadom kontroverznej spaľovne. Zatiaľ čo niektorí poslanci požadujú komplexné štúdie, iní sa spoliehajú na vlastné hodnotenie. Kľúčové rozhodnutie o zmene územného plánu však naďalej závisí od všetkých 19 poslancov, z ktorých sa k projektu doteraz vyjadrila necelá polovica. Redakcia NaZahori.sk bude situáciu naďalej sledovať a informovať o ďalšom vývoji.
ÚPLNÉ VYJADRENIA POSLANCOV BEZ REDAKČNÝCH ÚPRAV
Poslanec MsZ Skalica Adrián Hertl
1️⃣ Posúdenie kapacity a potreby zariadenia
Nepotrebujem EIA pri rozhodovaní. Podla mňa je nevhodne umiestnená spaľovňa a to nielen pri Baťáku ale aj celkovo v lokalite Skalica vzhľadom na dopravu či už cestnú alebo železničnú.
2️⃣ Súlad s charakterom územia
Umiestnenie spaľovne v rekreačnej zóne vnímam ako neprípustné pre ďalší rozvoj cestovného ruchu.
3️⃣ Nakladanie s nebezpečným odpadom
Mám túto informáciu o zostatku cca 1/3 popolčeka, škvary…Nie je mi jasné z EIA akým spôsobom bude likvidovaná a kam. Nakoľko je to definované ako nebezpečný odpad.
4️⃣ Alternatívy odpadového hospodárstva
Tu si myslím, že mal byť aktívnejší štát a určiť 4-5 lokalít na Slovensku, kde by mali vyrásť centrá na likvidáciu odpadu. A to prednostne nie na zelenej lúke, ale na Slovensku máme veľa nevyužitých starých fabrík kde by to malo byť. Ako príklad môžem uviesť Vojany. Aj keď tie su na východnom Slovensku, kde túto elektráreň uzatvorili v roku 2024. Tu je vybudovaná infraštruktúra. Takýchto objektov je na Slovensku viac. Štáb by mal prednostne určiť tieto lokality.
Mesto by malo hľadať riešenie v likvidácii odpadu vzhľadom na legislatívu a stav skládky odpadu v Mokrom Háji.”
Poslankyňa MsZ Skalica Jana Slobodová Rekošová
1️⃣ Posúdenie kapacity a potreby zariadenia
Považujete za potrebné mať k dispozícii komplexnú štúdiu EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie) pred rozhodovaním o zmene územného plánu? Ako vnímate informáciu, že plánovaná spaľovňa má podľa odborníkov kapacitu pre približne 700 000 obyvateľov, pričom Skalica má len 15 000 obyvateľov?
Keď to zoberiem komplexne tak nepotrebujem.
Informácia o kapacite spaľovne ma popravde veľmi znepokojila.
2️⃣ Súlad s charakterom územia
Aký je Váš názor na umiestnenie priemyselného objektu takéhoto rozsahu v lokalite pri Baťovom kanáli, ktorá je v územnom pláne regiónu definovaná ako rekreačný územný celok určený pre oddych a turistický ruch? Ako by podľa Vás táto zmena ovplyvnila rozvoj cestovného ruchu a kvalitu života obyvateľov v meste Skalica?
Umiestnenie sa mi zdalo nevhodné už keď nám bol projekt prezentovaný. A to nielen vzhľadom na to, ako píšete, že zmena ovplyvní rozvoj cestovného ruchu a kvalitu života obyvateľov nielen v meste Skalica.
3️⃣ Nakladanie s nebezpečným odpadom
Akým spôsobom ste sa oboznámili s plánom nakladania s nebezpečným odpadom, ktorý vznikne po spaľovaní? Podľa dostupných informácií po spálení 130 000 ton odpadu ročne zostáva približne 30 % zvyškového odpadu (popolček a iné), ktorý je klasifikovaný ako nebezpečný. Máte informácie o tom, kde a ako bude tento odpad skladovaný a aké environmentálne riziká to môže priniesť pre región?
Bohužiaľ, v tomto smere som nebola oboznámená.
4️⃣ Alternatívy odpadového hospodárstva
Aký je Váš pohľad na alternatívne riešenia odpadového hospodárstva v kontexte cieľov Európskej únie dosiahnuť 65 % mieru recyklácie do roku 2035? Zvažovali ste možnosti investícií do systémov triedenia a recyklácie odpadu ako alternatívu k spaľovni?
Necítim sa na to hodnotiť tieto ciele, ale obávam sa, že výstavbou spaľovní sa recyklovanie zníži, avšak nemusí to tak byt.
Ja osobne nemám informáciu o možnosti investícii do systémov triedenia a recyklácie odpadu ako alternatívu k spaľovni. Resp. nebola pri takých poradách či stretnutiach. Možno (dúfam), že vedenie mesta sa tým zaoberá.”
Poslankyňa MsZ Skalica Veronika Buc
1️⃣ Posúdenie kapacity a potreby zariadenia
Nemôžem súhlasiť s výstavbou spaľovne, ktorej kapacita je nastavená na spracovanie odpadu pre približne 700 000 obyvateľov, zatiaľ čo Skalica má len okolo 15 000. Takýto nepomer jasne naznačuje, že nejde o riešenie pre naše mesto, ale o projekt, ktorý má slúžiť nadregionálnym potrebám – možno dokonca medzinárodným – bez ohľadu na záťaž, ktorú to prinesie miestnym obyvateľom.
Okrem toho považujem za zásadný problém aj jej plánované umiestnenie na konci kraja, v oblasti s obmedzenou dopravnou infraštruktúrou. Takéto logisticky nevhodné riešenie môže viesť k zvýšenej dopravnej záťaži, tranzitu ťažkých vozidiel cez obytné zóny a zhoršeniu kvality ovzdušia. Bez komplexnej štúdie EIA je akákoľvek zmena územného plánu neprijateľná. Som jednoznačne proti výstavbe spaľovne v Skalici.
2️⃣ Súlad s charakterom územia
Baťov kanál a jeho okolie vnímam ako výnimočný priestor s rekreačným a kultúrnym významom. Umiestnenie spaľovne v tejto lokalite je v priamom rozpore s charakterom územia, ktoré má slúžiť obyvateľom aj návštevníkom na oddych, šport a turistiku. Takýto zásah by nenávratne poškodil atmosféru regiónu a oslabil jeho rozvojový potenciál.
Navyše, ak má zariadenie slúžiť nadregionálnym potrebám, je nelogické ho umiestniť na perifériu kraja, kde chýba vhodná cestná sieť a dopravné napojenie. Zvýšený pohyb nákladných vozidiel by negatívne ovplyvnil životné prostredie aj bezpečnosť obyvateľov. Preto som zásadne proti výstavbe spaľovne v tejto lokalite.
3️⃣ Nakladanie s nebezpečným odpadom
Skutočnosť, že po spaľovaní vznikne až 30 % nebezpečného odpadu, ma vážne znepokojuje. Doteraz som nezískala žiadne presvedčivé informácie o tom, kde a ako bude tento odpad bezpečne skladovaný. Vzhľadom na rozsah projektu a jeho nadregionálny charakter by sa množstvo nebezpečného odpadu mohlo výrazne zvýšiť, čo predstavuje reálne riziko pre životné prostredie.
Ak k tomu pripočítam nevhodné dopravné umiestnenie na konci kraja, kde nie je dostatočná infraštruktúra na bezpečný transport a manipuláciu s takýmto materiálom, považujem projekt za neakceptovateľný. Som jednoznačne proti jeho realizácii.
4️⃣ Alternatívy odpadového hospodárstva
Som presvedčená, že výstavba spaľovne nie je v súlade s modernými princípmi odpadového hospodárstva. Európska únia smeruje k 65 % miere recyklácie do roku 2035, a práve investície do triedenia, recyklácie a vzdelávania obyvateľov sú cestou, ktorú by sme mali podporovať.
Spaľovňa, navyše umiestnená nelogicky na konci kraja, bez primeraného dopravného napojenia, a s kapacitou presahujúcou regionálne potreby, predstavuje krok späť. Nevidím v nej prínos pre naše mesto – práve naopak, vnímam ju ako hrozbu pre kvalitu života, životné prostredie a budúcnosť Skalice. Preto sa jednoznačne staviam proti jej výstavbe.
