📷 📺 Mlyn v Sobotišti: Habánske dedičstvo v srdci Záhoria

Na Záhorí v malebnej obci Sobotište vzniklo v zrekonštruovanom mlyne Habánske múzeum, ktoré návštevníkom približuje fascinujúcu históriu habánskej komunity. Ide o najstarší habánsky dvor na území Slovenska, preto bola lokalita okolo mlyna v roku 1999 vyhlásená za pamiatkovú zónu. Múzeum ponúka jedinečný pohľad do života tejto výnimočnej komunity, ktorá výrazne ovplyvnila kultúrny a hospodársky rozvoj regiónu.

Príchod habánov a založenie dvora

Habáni prišli do Sobotišťa v roku 1546 na pozvanie grófa Františka Nyáryho, ktorý ich poznal zo svojich moravských panstiev. V tom čase ich na Morave prenasledovali, preto hľadali nové útočisko. Mlyn získali od miestneho zemana Klimenta Pappa a zostal v ich vlastníctve neuveriteľných 400 rokov, až do 50. rokov 20. storočia, kedy im ho znárodnili.

Okolo mlyna postupne vybudovali rozsiahly dvor s množstvom objektov. Predpokladá sa, že pri mlyne stála aj veľká modlitebňa, ktorá sa však nezachovala. Vystavali tiež zvonicu na zvolávanie k omši a oznamovanie úmrtí, klúčiareň nad ich sklepmi a mnoho ďalších typických habánskych stavieb.

Jedinečná architektúra a pamiatková zóna

Dochovaná architektúra pochádza prevažne z 18. a 19. storočia. Vidieť na nej kombináciu s tradičnou ľudovou architektúrou, ale stále si zachováva typické prvky habánskej kultúry – najmä vysokú strechu, lomený krov a obytné podkrovie. Súčasná pamiatková zóna zahŕňa 47 obytných objektov, no v minulosti ich bolo podstatne viac. Spolu s hospodárskymi budovami sa počet stavieb vyšplhal na približne 80.

Okrem Sobotišťa sa u nás zachovali ešte dva habánske dvory, ktoré sa takisto nachádzajú na Záhorí – vo Veľkých Levároch a Moravskom Sv. Jáne.

Expozícia múzea a jej unikáty

Tvorcovia múzea sa zamerali na prezentáciu exponátov, ktoré sa inde nenachádzajú. Návštevníci tu môžu obdivovať model habánskej strechy či model habánskeho veľkodomu, ktorý stojí vo Veľkých Levároch. Zaujímavosťou sú habánske kostýmy zhotovené podľa rytiny zo 16. storočia.

Súčasťou expozície sú aj repliky habánskej keramiky priamo zo Sobotišťa. Skutočným klenotom múzea je však maketa habánskeho dvora z konca 19. storočia. Táto replika približuje realitu na 85 percent, keďže nie z každého objektu sa zachoval podrobný pohľad. Model bol vytvorený na základe pôdorysnej mapy z konca 19. storočia.

Vzdelávanie a náučný chodník

Pri tvorbe múzea sa myslelo aj na vzdelávanie. V podkroví vznikla multifunkčná miestnosť, ktorú je možné využívať na prezentácie, výstavy či menšie kultúrne podujatia s kapacitou približne 50 ľudí.

V pamiatkovej zóne bol zriadený náučný chodník, ktorý návštevníkom pomáha lepšie sa orientovať v habánskom dvore. Chodník opisuje sedem habánskych objektov, pričom pri každom je informačná tabuľa s QR kódmi. Vďaka nim si môžu aj zahraniční návštevníci prečítať informácie v anglickom alebo nemeckom jazyku a získať ďalšie zaujímavé poznatky o habánskom múzeu.

Život habánov a ich spoločenstvo

Habáni predstavovali zmes rôznych národností – Taliani, Švajčiari, Nemci, Česi a ďalší, ktorí sa pridávali k tejto kultúre. Každý do komunity priniesol svoje zručnosti z rodnej krajiny. Predpokladá sa, že známa keramika a technika fajansy, ktorá preslávila habánov, pochádza z Talianska. Jej inovácia spočívala v použití olovnato-ciničitej bielej nepriehľadnej glazúry a osobitého dekoru. Zaujímavosťou je, že habáni sa vyhýbali červenej farbe, ktorá pre nich symbolizovala krv Kristovu.

Aj po rekatolizácii v 18. storočí si habáni udržiavali charakter uzavretej komunity. Mali vlastné pravidlá, vlastného richtára, učiteľa a dokonca aj farára. V Sobotišti tak pôsobili dvaja katolícki kňazi. Spoločné hospodárstvo si udržali až do 60. rokov 20. storočia. Zachovali sa dokonca knihy, do ktorých si zapisovali výnosy, a fungoval u nich systém podobný úverovému družstvu. Celá komunita v Sobotišti mala približne 400 členov.

Sociálny systém a životný štýl

Základnou črtou novokrstencov bolo odmietanie súkromného vlastníctva. Vytvorili prepracovaný sociálny systém, v ktorom každé dieťa dostalo vzdelanie, každý člen mal zabezpečené šatstvo, stravu a ubytovanie. Každý jednotlivec mal v tomto systéme svoju úlohu podľa svojich predispozícií – niekto vyučoval, iný sa venoval remeslu alebo pracoval na poli. Podľa toho fungoval aj odmeňovací systém – napríklad tí, ktorí vykonávali náročnejšiu fyzickú prácu, dostávali viac stravy.

Habáni sa stránili svetského prostredia a snažili sa žiť podľa Starého zákona. Vždy sa dokázali dohodnúť s vrchnosťou, že muži neboli povolávaní do armády ani vojenských služieb a boli oslobodení od daní. Túto výhodu kompenzovali iným spôsobom, aby ich vrchnosť akceptovala. Osvietení panovníci si uvedomovali, aký poklad v týchto ľuďoch majú, keďže prinášali do regiónu nebývalý rozmach.

Prenasledovanie a vzťahy s domácim obyvateľstvom

Gróf Nyáry poznal habánov zo svojho panstva v Bzenci. Keď v Čechách začali represálie voči nim, pozval ich do Sobotišťa, pretože vedel, že mu tu založia vinohrady a remeselnícke dielne. Dokázali obhospodáriť a zveľadiť obrovskú časť územia obce, starali sa o lesy a lúky.

Habáni boli vyhľadávaní ako učitelia a lekári. Mnohé šľachtické rodiny si ich pozývali, aby vykonávali tieto povolania, za čo boli dobre platení. Vďaka tomu mali dostatok peňazí, čo vyvolávalo napätie medzi nimi a domácim obyvateľstvom. Preto boli na väčšine miest, kde sa usadili, neobľúbení.

Zaujímavosťou je, že pri odkopávke mlyna sa približne 1,5 metra pod úrovňou zeme našli ulice vydláždené tehlou už v 16. storočí. Celý habánsky dvor a ďalšie stavby boli takto upravené, čo svedčí o pokrokovosti tejto komunity. Aj takéto výhody pravdepodobne prispievali k neobľúbenosti, keď domáci obyvatelia museli chodiť po blate, zatiaľ čo habáni mali vydláždené chodníky.

Sobotište ako duchovné centrum

Sobotište sa približne na 200 rokov stalo sídlom habánskeho „biskupa”, ktorý vydával dekréty a nariadenia pre všetkých habánov na západnom Slovensku. Týmito dekrétmi sa riadia dodnes. Preto každoročne, najmä v lete, prichádzajú do Sobotišťa zájazdy huteritov zo Severnej Ameriky, ale aj z Anglicka či Rakúska.

Zaujímavosti zo života habánov

Pozoruhodný bol aj systém výberu životných partnerov. V niektorých domoch je ešte možné nájsť malé izbičky v podkroví, kde obec doslova zamkla budúcich manželov na niekoľko dní. Muž, ktorý sa chcel oženiť, prišiel za predstavenstvom obce, ktoré mu ponúklo tri ženy. Z nich si musel vybrať jednu. Ak si nevybral, mohol opätovne požiadať o nevestu najskôr o rok.

Keďže manželstvo väčšinou nevzniklo z lásky a dovtedy kontakt medzi mužom a ženou neexistoval, zatvorením do izbičky dostali čas na vzájomné spoznanie. Tento zvyk pretrval v niektorých rodinách až do 20. storočia.

Rekonštrukcia mlyna a jeho súčasná podoba

Rekonštrukcia mlyna sa začala už v roku 2001 zabezpečením statiky celého objektu, výmenou strechy a celého podkrovia. Po dlhšej prestávke sa v roku 2016 začala samotná rekonštrukcia. Z technického zázemia, ktoré sa v mlyne po habánoch zachovalo, išlo o technickú hradu a mlynské koleso z 19. storočia.

V rámci náznakovej rekonštrukcie obnovili vonkajšie mlynské koleso s vantrokom – dreveným korytom priliehajúcim k stene mlyna. To slúžilo na prívod vody pre vodné koleso. Ide o repliku vytvorenú na základe starých fotografií.

Habánsky mlyn – živé svedectvo histórie

Habánsky mlyn v Sobotišti predstavuje jedinečnú príležitosť nahliadnuť do života fascinujúcej komunity, ktorá významne ovplyvnila kultúrny a hospodársky rozvoj Záhoria. Návšteva múzea a prechádzka náučným chodníkom ponúka nezabudnuteľný zážitok a cenné poznatky o živote, remeslách a tradíciách habánov.

Pre milovníkov histórie, architektúry či ľudových tradícií je Habánske múzeum v Sobotišti miestom, ktoré rozhodne stojí za návštevu. Objavte toto skryté dedičstvo Záhoria a nechajte sa uniesť príbehom komunity, ktorá tu zanechala nezmazateľnú stopu.