Pohľad 19-ročného Myjavčana Juraja Foltína, študenta 4.ročníka Gymnázia Ladislava Novomeského v Senici, na udalosti Novembra´89 v článku NaZahori.sk.

Juraj maturuje z dejepisu a geografie, čo sú vlastne spolu s cestovaním a čítaním jeho najobľúbenejšie aktivity. Po skončení gymnázia chce pokračovať v štúdiu na Masarykovej univerzite v Brne alebo na Univerzita Komenského v Bratislave, programom spojeným s diplomaciou a politikou.

Narodený viac ako 10 rokov po Nežnej revolúcii

Práve v týchto novembrových dňoch je moja hlava plná úplne inými myšlienkami, ako tomu býva v bežný všedný deň. Je uprená na výnimočnú udalosť, ktorá v sebe niesla myšlienku zmeny a slobody. Je plná Revolúcie- jej fotiek, filmov, osobných príbehov ľudí, ktorí sa narodili skôr ako ja a mali možnosť sa jej zúčastniť.

Je však plná aj polemiky – je dnešná situácia naozaj taká, o akej snívalo Slovensko pred 30 rokmi?

V novembri 1989 bolo niečo viac ako 10 rokov do dňa, kedy som sa narodil. Nemal som preto možnosť vidieť a cítiť revolúciu na vlastnej koži. Nemal som možnosť zažiť ani tých 10 rokov medzi 89 a mojim narodením. Myslím, že práve toto obdobie zohralo nesmierne dôležitú úlohu, pri formovaní pohľadu na November ´89 prvej porevolučnej generácie. Nežná revolúcia ma ako historicko-spoločenská udalosť zaujímala od útleho detstva. Priťahovalo ma predovšetkým to, že sa jej počiatok datuje len pár rokov dozadu a jej priamych účastníkov môžem stále stretnúť a porozprávať sa s nimi. Jej rukopis je vidieť všade, v trafikách plných novín, v necenzúrovanej televízii či v našej preambule, ktorú máme vyvesenú v triede.

Vážim si a verím v demokraciu, v prekonávanie jej nedostatkov, v jej budovanie a v jej ochranu.

Žijem vo veľmi odlišnom svete v porovnaní so svetom, v ktorom vyrastali moji rodičia či starí rodičia. Nedokážem si predstaviť, ako by som ja a moja horlivá povaha znášala systém, kde sa človek musel skloniť pred nelogickými totalitnými zákonmi komunistického režimu, ktorý odopieral svojim občanom základné ľudské práva. Práva, ktoré dnes využíva každý z nás dennodenne. Či už hovorím o tom, ako môžem dnes slobodne písať túto úvahu, alebo o tom ako môžem chodiť slobodne po svete, či byť súčasťou zhromaždení na námestiach. Vždy si poviem, že tých práv, ktoré v plnej miere využíva každý z nás, je nespočetné množstvo a často si neuvedomujeme, že je to výsledkom práve Nežnej revolúcie.

Pri diskusiách o Nežnej revolúcii, ktoré v tieto posledné týždne pravidelne vedieme s mojimi rovesníkmi, sa vyskytuje niekoľko slov viac ako pri hociktorej inej téme. “Sloboda, Zmena, Odvaha, Sila, Láska, Vďaka”. Samo o sebe ide o veľmi silné slová, keď každé z nich predstavuje niečo nadpriemerné, mocné a jedinečné. Udalosť a všetci jej predstavitelia, ktorí priniesli mojej vlasti vyslobodenie sa spod totality, odstránenie ostnatých plotov na hraniciach, ekonomický rozvoj a lepší, slobodnejší život celej spoločnosti, si iné slová ani nezaslúžia. Zaslúžia si ešte viac – náš rešpekt, uznanie a úctu.

Ako každý mladý slobodný národ, aj my, Slováci, sa musíme naučiť v čom spočíva krása a význam demokracie. Ako sa o ňu starať, rozvíjať ju a hlavne, chrániť ju. Nežná revolúcia nám všetkým priniesla možnosť slobodnejšieho dýchania i myslenia. Priniesla nám to najlepšie, čo medzi občanmi a štátom existuje – liberálnu demokraciu. Takáto demokracia pre nás nebola samozrejmosťou viac ako 40 rokov a dodnes nie je samozrejmosťou pre stovky miliónov ľudí, ktorí o jej čaroch len snívajú v tých najvzdialenejších snoch. My sme o ňu už raz takmer prišli, skoro ihneď po tom, čo sme ju opätovne získali. Nesmieme viac dovoliť, aby nám niekto siahol na tento dar, ktorý robí náš národ a krajinu lepším miestom.

Ako každý systém, aj ten náš, ponovembrový, má svoje chyby. Má však aj nespočetne unikátne výhody. Tieto výhody berie moja generácia, ako keby tu boli vždy a budú navždy. Ja nie. Viem, čo mne a nám všetkým November ´89 priniesol. Viem, čo by som nemal, keby ho nebolo. A zároveň viem, čo by moja ,,rebelská“ bádavá povaha mala- stopku a tresty. Vážim si a verím v demokraciu, v prekonávanie jej nedostatkov, v jej budovanie a v jej ochranu. Zoberme si to dobré, čo v komunizme fungovalo (sociálna starostlivosť, lepšie medziľudské či susedské vzťahy) a odsúďme to, čo nám komunizmus bral – našu základnú ľudskú podstatu vyjadrovať sa a slobodne žiť.

Poučme sa z chýb, ktoré sme od  roku 1989 spravili, neviňme za to demokraciu a poďme ju spoločne oslavovať a brániť. Zaslúži si to.