Skalica zažíva najsilnejšiu spoločenskú debatu za posledné roky. Výstavba spaľovne – oficiálne zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO) v rámci projektu Centra ekologického hospodárstva (CEH) – rozdelila obyvateľov aj vedenie mesta.
Novou informáciou však je, že o vyhlásenie miestneho referenda nežiadajú už len občania, ale aj samotný investor, spoločnosť GGES a.s.
Spaľovňa v Skalici: Referendum žiadajú občania aj investor
Projekt spaľovne pri Baťovom kanáli sa v Skalici stal najhorúcejšou témou roku 2025. Kým doteraz hlasno protestovali najmä obyvatelia a viacerí odborníci, do diskusie sa zapojil aj samotný investor. Generálny riaditeľ GGES Ivan Peschl v oficiálnom liste vyzval vedenie mesta a mestských poslancov, aby umožnili občanom rozhodnúť o budúcnosti CEH a ZEVO priamo v referende.
Investor v liste zdôrazňuje, že projekt podľa neho vyvoláva zosilnené emócie aj množstvo dezinformácií. Práve transparentné referendum považuje za jedinú cestu, ako upokojiť situáciu a férovo zapojiť verejnosť do procesu. GGES deklaruje ochotu otvorene komunikovať všetky informácie, ktoré už má k dispozícii z procesu environmentálneho hodnotenia (EIA). Zároveň pripomína, že moderné spaľovne s najnovšími filtrami považuje za ekologické riešenie odpadu a zdroj tepla pre domácnosti v Skalici.
Silný verejný tlak: Petície a protesty rastú
Zároveň s výzvou investora pokračujú v Skalici petičné akcie proti výstavbe spaľovne. Petičný tím pod vedením Patrika Ďurneka (Demokrati) zbiera podpisy za referendum a otvorene žiada, aby o strategickom projekte rozhodli priamo občania. Obyvatelia Skalice dali jasne najavo, že prírodné bohatstvo a kvalita života v regióne pre nich znamenajú veľa. Mesto však ich protesty doteraz podceňovalo. Podľa petičiarov vedenie mesta nerešpektovalo ani otvorený list s viac ako 3500 podpismi.
Spolu s referendom o spaľovni vznikla aj druhá petícia, ktorá požaduje odvolanie primátorky Oľgy Luptákovej. Jej kritici tvrdia, že nedostatočne rieši kľúčové témy a nezvláda efektívnu komunikáciu s občanmi. Vedenie mesta čelí kritike za slabú otvorenosť a nedostatok odbornej diskusie.
Otázky ekológie, regiónu aj biznisu
Výstavba spaľovne so sebou prináša viacero zásadných otázok. Odborníci upozorňujú, že kapacita zariadenia ďaleko presahuje potreby Skalice. Spaľovňa by spracovávala odpad pre približne 700 000 obyvateľov, pričom samotná Skalica má len 15 000 ľudí. Viacerí analytici preto tvrdia, že projekt je výhodný najmä pre investora, nie pre región. Navyše, lokalita pri Baťovom kanáli je v územnom pláne určená na rekreáciu a turistiku, nie na priemyselné zariadenia.
Zástupcovia niektorých politických strán i Trnavského samosprávneho kraja vyzývajú k dôrazu na triedenie a recykláciu odpadu, nie na výstavbu ďalších spaľovní. Európske ciele totiž jasne hovoria o potrebe recyklovať aspoň 65 % odpadu a minimalizovať skládkovanie. Spaľovňa podľa nich rieši len časť problému a vytvára ďalší nebezpečný odpad.
Politická kríza a budúcnosť Skalice
Situáciu v Skalici komplikuje aj napätá atmosféra v mestskom zastupiteľstve. Dve zasadnutia v krátkom čase neboli uznášaniaschopné kvôli neúčasti poslancov. Mesto tak stojí pred rozhodnutím, ktoré môže nielen definovať environmentálnu politiku regiónu na celé generácie, ale aj preveriť dôveru obyvateľov vo vedenie mesta.
Dobrou správou je, že po zástupcoch občianskej iniciatívy a odborníkoch aj investor vyjadril záujem o otvorenú verejnú diskusiu, po ktorej by malo nasledovať referendum. Práve miestne referendum predstavuje nástroj, ktorý môže definitívne ukončiť súčasné napätie a dať možnosť ľuďom, aby rozhodli o budúcnosti Skalice.
Bude rozhodnutie v rukách občanov?
Skalica stojí na rázcestí. Obyvatelia, odborníci aj samotný investor žiadajú referendum, ktoré môže rozhodnúť o podobe regiónu na desaťročia. Či sa podarí vyzbierať dostatok podpisov a či poslanci referendum vyhlásia, ukážu najbližšie mesiace. Isté však je, že téma spaľovne bude hýbať kráľovským mestom ešte nejaký čas.
Centrum ekologického hospodárstva Skalica
Investor v procese EIA predstavil zámer Centra ekologického hospodárstva (CEH) Skalica ako komplexu, ktorý má priniesť riešenie nakladania s odpadmi nielen pre mesto Skalica, ale aj širší región. Ťažiskom celého centra je zariadenie na energetické zhodnotenie odpadu s plánovanou kapacitou až 135 000 ton ročne. Práve v tejto časti prevádzky sa investor zameriava na dva možné technologické varianty.
Prvý realizačný variant počíta s inštaláciou klasického kotla so spaľovacím roštom. Tento kotol bude pracovať pri nadstechiometrickom objeme kyslíka, teda so zvýšeným prívodom vzduchu, čo umožňuje dôkladné spaľovanie odpadu. Výsledkom má byť výroba pary, ktorá bude využitá v turbogenerátore na výrobu elektrickej energie. Zároveň sa plánuje odvádzanie tepla do novovybudovaného horúcovodu, ktorý by zásoboval teplom dve potenciálne vhodné odberné miesta v rámci mesta alebo jeho okolia.
Druhý variant navrhuje inštaláciu výtavného splyňovača, ktorý bude pracovať pri podstechiometrickom objeme kyslíka. Tento systém má produkovať syntézny plyn v kvalite vhodnej na ďalšie energetické využitie. Syntézny plyn sa následne použije ako palivo v spaľovacej komore, kde vznikne elektrina a zvyškové teplo, ktoré opäť poputuje do nového horúcovodu a odberného miesta.
Súčasťou CEH má byť aj zariadenie na aeróbnu fermentáciu s kapacitou 72 000 ton ročne, kde 15 000 ton ročne budú tvoriť zhodnocované odpady. Okrem toho prevádzka počíta so segmentom na suchú fermentáciu BRO (biologicky rozložiteľných odpadov), vrátane odpadov vyžadujúcich hygienizáciu, s kapacitou 15 000 ton ročne spracovanej biomasy. Aj tu sa ráta so zhodnocovaním ďalších druhov odpadov.
Vyjadrenie poslancov zastupiteľstva
Redakcia NaZahori.sk oslovila mesto Skalica aj poslancov s otázkami k spaľovni. Napriek dostatočnému časovému rozpätiu nám doteraz mesto Skalica na naše otázky neodpovedalo a z poslancov sa zatiaľ vyjadrila iba menšina.
V budúcom týždni zverejníme postoj tých poslancov, ktorí sa k tejto dôležitej téme vyjadrili.
